V newyorském přístavu (1937)

To, čo vás hneď omráči, je niekoľko úvodných minút, kedy sa nám predstaví celá prístavná newyorská štvrť, v celej svojej kráse. A to hlavne z vizuálneho hľadiska, pričom môžem tvrdiť, že ide o jednu z najspektakulárnejších filmových stavieb, čo som mal možnosť uzrieť. Je to však ale aj jedno negatívum, pretože postavičky pestrých charakterov, sa v tomto všetkom monumente strácajú.

Neobyčejný příběh z chudinské čtvrti u řeky, ovšem v těsné blízkosti luxusu milionářů, střet dvou naprosto odlišných světů strhující.. Sylvia Sidneyová v roli starší sestry úchvatná, její snaha o záchranu mladšího brášky mi byla srozumitelná, líbil se mi i Joel McCrea mezi dvěma krásnými ženami a Humphrey Bogart tentokrát jako zklamaný a zoufalý gangster.. S panem Wylerem si dlouhodobě rozumím, klaplo to i dnes večer..

Vidno, že je to natočené podľa divadelnej hry, takmer celý dej sa odohráva na malom pľaci medzi domami a riekou, len pár scén je vo vnútri domu. To ale vôbec nevadí, lebo dej je dostatočne zaujímavý, atmosféra periférie veľkomesta je úžasná a všetko je to podoprené skvelými hercami. Či už osvedčené hviezdy tej doby Sylvia Sidney a Joel McCrea, no a Bogie vo svojej typickej úlohe chladnokrvného gangstera je ako vždy bezchybný. Výborný noir, ktorý by fanúšikom žánru nemal ujsť.

Typické krimi 30.tých let se závěrečným morálním ponaučením. Filmy jako Dead End se v tehdejší době točily jako na běžícím pásu. Není to špatný film, jedinná chyba spočívá ve 100x omleté zápletce. Za pozornost stojí akorát díky prvnímu představení dětské herecké skupiny mladých pouličních kriminálníků, kteří zde odstartovaly svou kariéru a právě kvůly jejich prvnímu filmu byly později nazývány "Dead End Kids"

Postava gangstra v Bogartovom podaní je degradovaná na vedľajšiu koľaj: vracia sa do rodnej štvrti a zisťuje, že nie je vôbec vítaní. Ani u vlastnej matky, ani u bývalej priateľky. Je to looser. V popredí je ale detský gang (tzv. tough kids), ktoré podávajú veľmi slušný kolektívny výkon. Určite lepší ako v gangsterke s Jamesom Cagneym - Angels with dirty faces. Morálny apel je citeľný aj v tomto prípade. Je však oveľa stráviteľnejší. Čo však už prehliadnuteľné nie je je kontrast medzi bohatými a chudobnými, ktorý je nám servírovaný už od prvého záberu. Celý film v podstate stojí na didaktickom posolstve (zločin sa nevypláca) a spomínanom kontraste.