Ulice bez mena (1989)

NaUlice bez menarežiséraVladimíra Štricaz roku 1989 sa dá nazerať dvojako. Buďto ako na kritiku upadajúceho socializmu (niežeby teda niekedy prekvital), ktorý to mal v dobe vzniku filmu už poriadne nahnuté, alebo ako na kritiku čoraz viac silnejúceho kapitalizmu. Príbeh tohto relatívne krátkeho diela sleduje 15-ročného Mária (Ivan Šándor), hľadajúceho nielen svojho o štyri roky staršieho brata Petra (Dušan Szabó) (ktorý vyzerá tak na 40), hľadaného Verejnou bezpečnosťou, ale aj smer, akým sa chce v živote uberať. Študent elektrotechnickej priemyslovky sa medzitým pohybuje nevábnou betónovou Petržalkou, v ktorej málo svieti slnko, ale dostatočne prekvitá sivastá depresia. Štricov film - a to je na ňom pre diváka najzaujímavejšie - si všíma špecifiká doby. Mládež začína čoraz viac rebelovať a spochybňuje spoločenské normy ("A prečo niekto nezdrhne k nám?"), robotníci pri stavbe mosta Lanfranconi viac nerobia ako robia ("Zdržuješ nás od budovania socializmu."), učiteľ elektrotechniky obťažuje na hodine študentku, ľudia musia zháňať lieky, lebo nemocnica ich nemá k dispozícii, a iné. To všetko sa odohráva vo z vizuálneho hľadiska atraktívnom, ale neutešenom prostredí (v pamäti utkvejú najmä letecké zábery na paneláky v závere filmu), vytvárajúcom autentický kolorit diela. Z obsahového hľadiska sa Štricov počin snaží pôsobiť ako akási psychologická sonda, ale v tomto smere sa viac-menej míňa účinku, pričom príbehovo takisto nie je nijako zvlášť silný.Ulice bez menavýraznejším spôsobom neoslovia ani herecky, aj keď sa tu objavuje viacero známych tvárí. To, čo táto snímka robí najlepšie, je zachytenie času a priestoru bez zbytočných snáh o prikrášľovanie. Petržalka, respektíve Bratislava tu vyzerá odpudivo, neupravene, nedokončene, ale z filmového hľadiska jednoznačne zaujímavo. Pochvalu si zaslúži aj plagát k filmu. Paneláky vyrastajúce z čiernej gule - akéhosi pomyselného semena - spolu s démonicky ladeným pozadím ako keby zosobňovali prerod, meniace sa spoločenské pomery, na ktoré snímka obsahovo poukazuje.(02.04.2025)

Áno, film nejde veľmi do hĺbky a o výraznom deji sa tiež nedá hovoriť. Ale ak si odmyslíme tieto parametre, dostaneme pekný film, reflektujúci nie dávno minulé časy. Ale čo je na tomto filme najdôležitejšie - veľmi pekne portrétuje dobovú Bratislavu - najmä však ulice Petržalky. A preto tento film považujem za jeden z klenotov kategórie „bratislavských“ filmov. Naozaj však treba priznať, že sa dalo ísť aj hlbšie a film by bol špička. Pretože atmosféra, tempo, hudba a vlastne aj (ne)herci sú veľmi fajn. Ale i tak som za tento film vďačný a zaraďujem ho do zbierky. Odporúčam podobný film s názvomIba taká hra, ktorý okrem krásnych záberov na podobné miesta mesta prináša aj živší a dramatickejší dej.  Pozdravujem užívateľa Pavel1000.(29.11.2022)

Všechno je nakousnuté jen tak napůl, nic není pořádně dotažené, jako by se tvůrci báli více tít do živého. Škoda, třeba rok či dva později by z toho byl říznější film. Takhle jen plácnutí, které chtělo asi něco říct, ale nedořeklo.(03.07.2007)

Tvůrci si zvolili stejné téma, jako český film Horká kaše, ale na rozdíl od něj jim chybí realizační jistota, schopnost analyzovat příčiny kriminality mládeže ve velkých městech a vykreslit sídliště jako odlidštěné prostředí, které k těmto jevům přispívá.(05.02.2007)