Trafikant (2018)

Táto nemecko-rakúska melodráma vcelku verne zobrazuje atmosféru medzivojnového obdobia so všetkým, čo k tomu patrí, a v trochu nezvyčajnej forme ukazuje psychologické pochody mladého trafikanta snažiaceho sa vyznať vo svojich myšlienkach a pocitoch. Podľa mňa dosť nudný film obsahovo, ale za to atmosfericky a vizuálne veľmi slušne a remeselne spracovaný. A Bruno Ganz vítaným bonusom v podobe Freuda - R.I.P. Maestro. 60 %

Typický príklad preplácaného filmu, ktorý balansuje na hrane dvoch žánrov. Samostatná vojnová dráma z pohľadu trafikanta by bola skvelá, rovnako ako aj samostatná psychologická dráma orientovaná na Freudove prelomové teórie v psychológii. Ale spolu, na čo to bolo dobré? Menej je niekedy viac, a keby bol film orientovaný len na jednu z týchto línii, mohol byť potenciálne odosť lepší. Tá romantická zápletka bola samozrejme neškodná a bola by dobrá tak či tak. Ale inak beriem tú snahu robiť dva žánre naraz ako veľmi nešťastné riešenie. Každopádne, film bol zaujímavý, pútavý, dokonca mal aj morálno-etický rozmer. Atmosféra predvojnovej Viedne bola rozhodne fascinujúca. Takže z celkového pohľadu to bolo dosť na úrovni, akurát mi to v dôsledku toho kombinovania prišlo akési všeobecné. 3*

Film mě dostal svou atmosférou, ani napodruhé jsem se nedokázala odtrhnout a dívala se znovu až do konce. Snad pro tu iluzi starých časů a vídeňských uliček.

Občas až do najmenších detailov vykreslený obraz doby. Sloboda národa sa odvíja od slobody jednotlivcov (aj keď "Die Freiheit eines Volkes braucht die Freiheit seiner Herzen" znie krajšie). Bravo! Dík za titule tkimitkiy.

Takové vůbec ne špatně zahrané zpracování podle románu Roberta Seethalera. Něco mezi Skřivánky na niti, Musíme si pomáhat a Obsluhoval jsem anglického krále, jen nečekejte, že vás příběh někam dovede.