Tohle je mé já (2026)

Pokud by tento japonský snímek soutěžil na Mezipatrech, jsem si jistý, že by určitě vyhrál diváckou cenu. Je tu silný příběh inspirovaný skutečnými událostmi, touha jít za svými sny, dojemné momenty, muzikálová čísla... Zkrátka je zde přesně ten koktejl, který queer publikum tak miluje. Tohle je mé já je výjimečný počin a v dnešní obtížné a zranitelné době je skvělé, když můžete vidět film, který ve vás vyvolá nejen dojetí, ale hlavně úsměv.

Pekný film s posolstvom o chlapcovi menom Kenji, ktorý sa cítil od narodenia ako dievča uväznená v chlapčenskom tele. Po sérii šikanovania a pocitu menejcennosti prichádza jeho chvíľa v kabarete a následne u doktora, ktorý mu zmenil život. Vidím, že sa tu zišlo opäť aj zopár hejterov, ktorí už len z princípu dajú odpad! - už len z čírej nenávisti voči transsexuálom. Mne sa film a celkovo aj príbeh pozdával, vôbec nepôsobil štýlom prehnanej agitácie a lobbing za trans gener. Práve naopak, pôsobilo to prirodzene, dokonca by som povedal, že až sentimentálne a emocionálne. Takže už len z tohto pohľadu to bolo pre mňa milé prekvapenie. Film, ktorý určite stojí za zamyslenie a zvýšenie povedomia o tejto téme. 4*

Keď nepočítam 
➡️ zábavnú úžasnosť púštnej Priscilly v podaní trojice Terence Stamp, Hugo Weaving a Guy Pearce (Oscar za kostýmy) 
či 
➡️ zvláštne dojímavú bizarnosť Emilie Pérez (2 Oscary a po blud nominácií) 
tak 
➡️ TOTO je ďalší TRANS film, ktorý dokonale funguje a prevádza nás týmto pre väčšinu totálne nepochopeným a hlavne zatracovaným svetom. 
Pre všetkých Homo empathicus film odporúčam ako skutočne zaujímavý japonský autobiografický a chvalabohu nakoniec i optimistický pohľad na chlapca Kenjiho, ktorý trpel preto, že chcel byť dievčaťom. 
Je to spracované podľa skutočných udalostí - príbeh zabávačky Ai Haruna. 
 
Začiatok filmu je dosť krutý a pri pohľade na tú bláznivú japonskú náturu som mala pocit že "naša transka" tam bola jeden z mála normálnych ľudí. 
Našťastie našla kabaret a doktora, ktorí jej zmenili život a to v období, kedy sa to v Japonsku ešte nepovažovalo za legálne.
Niektorí film považujú za príliš teatrálny. Ja mám zas pocit, že k „trans" to proste patrí. To akoby ste chceli od psa, aby nebrechal. 
Nepúšťam si travesty show na počkanie každý druhý večer, ale keď si to už zapnem, bez problémov na konci zatlieskam. Vizuálne a hudobne to bolo veľmi pekné. 
 
„Poslyš, tati. Já... Asi z toho budeš v šoku. Chci... Já chci žít jako žena."
 
🤬‎𐂐
 
„Dobře. Když si to přeješ, dělej, jak myslíš. Jenom mi slib jednu věc. Že toho nebudeš litovat. A že na sebe budeš dávat pozor. A ŽE DO TOHO DÁŠ VŠECHNO JAKO SPRÁVNEJ CHLAP." 
 
😄♥️
 
Ai po japonsky znamená „láska". A názov filmu „This is I" je veľmi milou slovnou hračkou.
Tiež klobúk dole pred hercom, ktorý trans nie je a zahral to 👌🏻

S tým transgenderom v Japonsku je to samozrejme iné, tam ťažko rozpoznať chlapa od ženskej, ešte keď dajú v tých ctihodných kabaretoch git mejkapu, človek je hneď zmätený viac než poctivý turista v Thajsku. V Japonsku stačíurezať vrabcaa vybavené, každý s dioptriami nad 5 hneď vidí z chlapa ženu, nie ako u Krausovho syna, kde nepomôže aniklenotnícka lupa. Tak aj tu, keď som videl, ako si chalaň nasadil copíky sťaby Pippi dlhá pančucha, okamžite som prestal registrovať tie drevorubačské rysy a  barytónový hlas. A keď lekár prehlásil:"Boh sa tu trochu pomýlil", ihneď som precitol z tmy a ako správny pokrokár odhodil Bibliu, aby som si zavesil dúhový vecheť na anténu. Normálne slzy v očiach, Boh sa mýli, ale statočný chirurg s katanou napraví, čo treba, no a chalaň už konečne môže prijať priezviskoMasemenonasaku– toľko tých džentlmenov bude na neho stáť vo fronte! Zámerne treba podoknúť, že chalaň, pretože v Japonsku ten Kenji Ai Haruna stále nie je uznávaný za ženu z jednoduchého dôvodu. Useknúť vtáka môžeš, ale deti stále neporodíš. Také fašistické zákony majú tí zaostalí samuraji, nopfuj!Treba však uznať, že Harunu aspoň správne zaradili: Náš Kenji sa totiž 24. augusta 2021 objavil na začiatku otváracieho ceremoniálu paralympijských hier v Tokiu, ktoré sa konali na Národnom štadióne, kde predviedla tanečné vystúpenie.Paralympiáda, to je riešenie!(20.02.2026)

Dívka, co se jako divka nenarodila, ale za velkého úsilí a také ztrát se divkou stala. Na příběhu oceňuji jeho občasnou hravost (taneční čísla) promíchamou s pořádnou dávku temnoty (šikana ve škole, naštěstí jen naznačená). Dobré herecké výkony podtrhují, jak strašlivě těžké to měly, a dodnes mají, trans osoby, a že to není životní cesta, kterou  by si někdo vybral jen z plezíru, aby na sebe upozornil. Je to srdcelámající, ale i když jsem se bála, že AI nikdo neukáže ani kousek laskavosti, nakonec se jí toho daru aspoň někdy dostalo.(19.02.2026)