Štúr (2026)

Budovanie vzťahu bavilo, hlavná dvojica to zvláda a výpravnosť to má obstojnú (tu sa samozrejme tlačí obligátne slovné spojenie "na naše pomery"). Keď sa ale film rozdelí na jednu linku pasívneho dievčaťa zo zlomeným srdcom a druhú linku povinných poučiek z učebnice dejepisu pre školákov, tak som už zívať začínal. V návale tém máločo zarezonuje, Štúrovo pravidlo lásky k vlasti namiesto k žene sa nepochopiteľne skoro vôbec neakcentuje a rozorvanosť medzi biografiou (aká sa o národovcovi očakáva) a sledovaním tragickej lásky (ktorá možno ani nikdy nebola) nepomáha už skutočne ničomu. Feministická idea velikáni z pohľadu žien za ich chrbtami sa mi ľúbi, Adela ale nemá na politické pôsobenie Štúra citeľný dopad. A ku koncu len prekopírujem, čo som si zadal do poznámok, hovorí to samo za seba: Igor Rattaj eutanázia WTF.

Nejdem Štúra hodnotiť ako historický film (to by som sa len rozčuľovala a nikoho by to nezaujímalo), ale ako romancu s prvkami čiastočne inšpirovanými históriou. A ako romanca film zlyháva, lebo je úplne povrchný. Akí vlastne sú hlavní hrdinovia? Prečo sú do seba zamilovaní? To sa nedozvieme. Vedľajší hrdina Štúr mal celý čas asi len jeden výraz tváre a Adela bola namyslená a rozmaznaná, pričom vo filme nebol zobrazený žiaden jej osobný rast. Ľudia, ktorí film bránia, tvrdia, že vzbudzuje národnú hrdosť. Ale akú národnú hrdosť? Takú, že Maďari, Rómovia, Ukrajinci a neviemkto ešte sú fuj? Alebo takú, že treba chrániť a podporovať slovenskú kultúru, literatúru a prírodu? Zároveň títo obrancovia filmu tvrdia, že tam bolo všetko dôležité, čo treba o Štúrovi vedieť. Ale ja hovorím, že tu film urobil zasadnú chybu, lebo nám tieto veci povedal, ale nie ukázal. Takže zase len povrchná informácia, ktorá sa rýchlo zabudne ako po nudnej prednáške. Jediné, čo nám film ukázal, nie len povedal, je postavenie ženy v 19. storočí, čo kvitujem. Druhý zaujímavý moment filmu bola prekvapivá výmena počas ľúbostnej scény. Dojem z filmu: Štúr - najnudnejší burič v histórii.

Keď si divák prečíta názov filmu, zrejme očakáva, že sa dejová línia bude primárne týkať jeho postavy. Je to však omyl. Keby tvorcovia filmu zvolili titul "Utrápená Adela", bolo by to výstižnejšie. Príbeh sa tak jednostranne točí najmä okolo údajnej, historicky nepodloženej, milenky Ľudevíta, jej vnútornom prežívaní a nešťastnej láske a Ľudevít sa len tak mimochodom zasa sem-tam točí okolo nej. Chýba tomu "šťava" a precíznejší a ucelenejší scénar. Akoby sa tvorcovia nevedeli rozhodnúť či chcú točiť romantickú drámu alebo historický film. Čo sa týka historicity príbehu, k tej sa radšej vyjadrovať nebudem. Veľké plus si však zaslúži vizuálna stránka príbehu, príroda, dobová výprava, kostými a hudba. Herecký výkon bol fajn, no viac ma presvedčili vedľajšie postavy (napr. Kovár, Kassai či Autner), ktoré mi v tých krátkych momentoch "na pľaci" prišli presvedčivejšie, než ústredné postavy príbehu.

Film Štúr nabízí zajímavý pohled na jednu z nejvýznamnějších osobností slovenského národního obrození, zároveň se však opírá o historicky nepodložený románek mezi Ľudovítom Štúrem a Adelou Ostrolúckou. Silnou stránkou snímku je vizuální zpracování, dobová výprava, kostýmy a kvalitní herecké výkony, zejména Lukáše Pelče a Ivany Kološové, kteří dokázali postavy Štúra a Adely učinit uvěřitelnými a komplexními.
Na druhou stranu film trpí dějovými mezerami, nesoustředěným vyprávěním a druhořadou prezentací samotného Štúrova odkazu, což může vést k pocitu, že jeho význam v rámci národního obrození není dostatečně zdůrazněn. Režisérka se rozhodla příběh pojmout optikou mladé ženy a reflektovat postavení žen ve společnosti, což dává filmu jistou zajímavou perspektivu, ale zároveň odvede pozornost od historicky klíčových a v kontextu filmu zajímavějších témat. Štúr je tak snímek, který kombinuje působivou historickou atmosféru s romantickou fikcí. Jeho hodnota spočívá spíše v hereckém a vizuálním zpracování než v hluboké historické přesnosti. Samotná osobnost Štúra tak zůstává až do určité míry v pozadí... Vícezde

Pre mňa je tvorba Mariany Čengel Solčanskej čím ďalej tým viac znakom, že aj na Slovensku sa pri extrémne ťažkom produkčnom prostredí dá natočiť film na úrovni. Táto režisérka si vyberá netradičné námety a vytvára skutočne originálne výsledky. Film by som ohodnotil na necelé 4*, ale pridávam bonusy za slovenskú tvorbu, veľmi dobre spracovaný národno-buditeľský motív a pekné kostímy. Herecké výkony nezaostávajú a dokopy je film Štúr viac než dôstojným filmovým dielom. Jediné, čo oslabuje môj dojem je záver filmu. Inak skladám klobúk za ďalší podarený film so slovenskou stopou.