Legenda o létajícím Cypriánovi (2010)

Do veľkej miery sa stotožňujem s komentárom Cervenaka a T2. Oceňujem, že atmosféru raného 18. storočia sa tam podarilo preniesť vierohodným spôsobom, a že ľudia a ich okolie vyzerali uveriteľne opotrebované a zabývané, a nie ako z reklamy na dobovú módu a nábytok. Zaujímavá dramatizácia nakukujúca do pár známych aspektov Cypriánovho života, aj tých sfiktívneno-teoretických neznámych. Ako napovedá už názov, Cyprián ako jednotlivec je do určitej miery legendou, resp. stal sa legendou, hoci to bol aj človek, mních a učenec z mäsa a kostí. Škoda tej rozkývanejšiej scenáristickej kvality v druhej polovici.

Predsudky sú kurvy. Tie som dlhodobo choval voči slovenskej a českej filmovej/seriálovej tvorbe, no počiny posledných rokov, ktorým som sa venoval tento a minulý mesiac, najmä teda kvôli fenomenálnej českej hreKingdom Come: Deliverance, ma presvedčili o niečom, čo som síce vedel už aj predtým, ale na SK/CZ tvorbu neaplikoval – že kinematografia každej krajiny má svoje klenoty. I keď je pravda, že silne nadhodnotených hovien je tu viac ako požehnane, lebo tu máme ťažkých vlastencov, ale o tom potom.Legenda o lietajúcom Cypriánovije (nezačlením sem tú typickú ospravedlňujúcu frázu "na slovenské pomery") viac než solídny film, hoci ešte stále netuším, o čom vlastne bol. Scenár je jeden veľký zmätok, ktorý maximálne zatieňuje vynikajúcu technickú stránku. Kamera je priam božská, do detailov vypiplané interiéry a exteriéry, výprava prosto na jednotku, spanilá hudba kláštorných tónov, hustá atmosféra, Igonda hral ako šéf (ako vždy) a aj ten malý blonďavý fagan si celkom dával.Cypriánma hodne bavil, atmosfericky aj štylisticky značne pripomínal práve vyššie spomínanéKCD, ale najmäIl nome della rosa, čo sú asi najväčšie komplimenty, aké by mohol v tomto prípade film dostať, nakoľko zKCDsom bol hotový na plnej čiare a naMeno ruženeviem ani na chvíľu zabudnúť odvtedy, čo som ho prvýkrát videl, a to už bude čochvíľa rok. Mám chuť dať tomu štyri, no to by som potom musel Annaudovmu veľdielu dať päť, čo aj dám, ale až počas ďalšieho opakovaného zhliadnutia v eventuálnej budúcnosti, takže až potom! (2012) (22.3.2021)"Sme poslední, čo to môžu vidieť. Po nás prídu barbari."

Jakpak asi se podařilo Marianě Solčanské vyštudovat režii a sehnat peníze na její filmové projekty? Ptám se docela vážně. Od někoho, kdo projde sítem a stane se graduovaným tvůrčím umělcem, například tedy režisérem, totiž očekávám jistou, a to nemalou kulturní úroveň. Solčanská žádnou nemá. --- Její opus je vybudován na zcela triviální šabloně. Vezmeme polozbořený klášter kdesi na konci světa a vložíme tam příběh zbojníka, který projde duchovní obrodou. Tečka. Na to přijde i popkulturní vrták, a přesně na tom také Solčanská skončila. Nezná reálie, neumí vystavět drama a nemá vkus. Nemá tušení, jak taková "duchovní obroda" probíhá (její hrdina ji nastupuje s prohlášením "mně už je všechno jedno") a co obnáší, takže z ní nic - NIC - neuvidíme. Chlap prostě zůstal v zavšiveném klášteře a složil slib mlčení. Jak se proměnil v cosi, snad vynikajícího ranhojiče, se nedozvíme. Kdy a jak se naučil číst, mimochodem? A naučil se vůbec? Jak se velikost jeho ducha projevovala? Nedozvíme se. Musíme si domyslet, tetelit se v námětu atraktivním zejména pro ty, kteří žádný duchovní život neznají. Pro mě - milovníka hudby - nejpříšernějším gólem je hudba Vladimíra Martinky. Naprostá sračka, nevkusná, popkulturní představa o "duchovní hudbě". Fidlá to skoro nepřetržitě, beze změny, a barbarovi to vnucuje pocit, že je v kontaktu s "duchovnem". Solčanská rezignuje na scénickou hudbu, která by skutečně mohla podbarvovat a umocňovat vizuál, a už vůbec nezvládá ticho. V tom příběhu přece mělo ticho hrát hlavní roli! --- Už dost nadávání, je to prostě KÝČ. Dejte na má slova, že tahle ženská nikdy nic dobrého nevytvoří.

Život v kláštore uprostred Pienin so zaujímavou zápletkou bol pre Marianu Čengel Solčanskú určite originálny nápad natočiť film spojený s neľahkým obdobím v novoveku. Herecké obsadenie, s výnimkou Lukáša Latináka, ktorý sa mi do role mnícha vôbec nehodil, bolo veľmi dobré. Najviac, čo by som vytkol je podľa mňa zbytočný dôraz na krvavé scény, ktorými bol celý film zbytočne presýtený. Rozumiem, že tvorcovia sa chceli čo najviac priblížiť ku realite v tejto dobe, no nie nadarmo sa hovorí "Menej je niekedy viac" a chcelo to pár krát aj scény len s náznakom, nie konkrétnym prevedením. 45%

Nemajú to slovenské historické filmy ľahké pri tom, akú majú reputáciu. Tento Cyprián je taký lepší prípad. Nie dokonalý, príbeh je trochu rozháraný, nesúvislý, ale možno to je práve význam slova freska vo filme. Rozpočet na filme je poznať, hudba je dobrá, až na seba príliš strháva pozornosť, a Igonda mlčí ako pravý mních. Pôvodne som tu mal iba dve hviezdy, ale tri budú úplne zaslúžené.
––––Nemáme iného majetku okrem rakvy, do ktorej chodíme spať. A našou jedinou starosťou je byť na smrť vždy dobre pripravený. –––– Sľubuješ, že ako pokánie za svoje minulé hriechy budeš do konca života mlčať?