Smysl života (2020)

"What We Wanted"hodnotím ako film, ktorý má síce dobré nápady, no možno niektoré časti úplne nedotiahol. Alebo im minimálne nepriniesol veľký význam. A myslím si, že to spraviť mohol. Má zaujímavé postavy, dobré príbehové línie a niekoľko scénok, ktoré na mňa zapôsobili. Pravdou ale je, že neviem čo reálne o ňom povedať. Film dobre ukazuje život, ak je celý vzťah postavený na niečom, čo sa postupne stane prekliatím. A hlavne príbeh, v ktorom je pod povrchom veľké množstvo negatívnych emócií, ktoré boli potláčané a postupne sa dostanú na povrch. A potom je to často explózia. Scénka, kde Elyas M'Barek rozbije pohár s červeným vínom je pre mňa jeden z osobných highlightov. A myslím si, že aj spoločná večera má niekoľko skvelých častí. Mám len trošku pocit, že film ma mal asi zasiahnuť nejako emocionálnejšie a skôr som ostal po jeho sledovaní len veľmi chladný. Skrz všetko ku mne nejako výrazne neprenikol. Hodnotím ako dobrý film, no možno som nebol v správnom emocionálnom rozpoložení na to, aby som ho pozeral. Lepšie to asi neviem vysvetliť.Hodnotenie: B

Do filmu sa podarilo dať dve celkom pohľadné Germánky, to je pomaly zázrak. Film je postavený na dialógoch a filozoficky, veď aj názov sám napovedá, že ide riešiť problém, ktorý v sebe nemá vysporiadaných veľa ľudí. Aký je zmysel života? Niektorí sa snažia o deti a nikdy ich nemajú, iní sa ani nesnažia a majú ich plno, iné chodia len tak s pasie na interrupcie. Niektorí ľudia bojujú o život s ťažkými chorobami a robia všetko, aby prežili, iní sa len tak hodia pod vlak či si zničia život drogami. Niektorých ľudí bude isto nudiť, ale film má svoj presah. Treba si vážiť to, čo máme, mnohí to totiž nemajú.

Vztahových dramátek při svý práci vidím víc, než bych chtěl a žádné mě letos nedostalo tak jako rakouské Was wir wollten (Netflix). Inteligentní a elegantně natočený debut Ulrike Kofler o tom, jak je někdy obtížné pálit mosty a žít s pocitem, že něco podstatného schází. Není to depresivní, má to v sobě lehkost a ironickou hranu filmů Maren Ade. I ten sentiment tu sedí, protože to není únik od problémů, ale jejich bytostná součást. Kandidát na můj letošní top 10.

Príbeh dvoch rozdielnych rodín. V jednom prípade bezdetná, kde si po ďalšom nevydarenom počatí
idú manželia prevetrať mozgy k španielskemu moru. Vedľa nich sa ubytuje rutinná rodina s malou dotieravou dcérou a trafeným puberťákom. Táto rodina poriadne naruší ich psychický stav a navyše sa na tom dobre aj bavia. Až do momentu, kedy pubiš požerie všetky lieky v okolí a otrávi sa.
Príbeh ničím mimoriadnym neoslnil, ale ani nesklamal, hádam trochu aj zaujal.

Také, zo života... Ten kto nemá, závidí. Ten kto má, si neváži. Veľmi silný kontrast s vysokým potenciálom otvorených možností, kam by sa mohol celý film uberať. Ale nemám pocit, že by tvorcovia tohto filmu až tak úplne využili túto možnosť, hoci pravidelne sa tu objavovali tie kontrastné momenty zvyšujúce napätie medzi manželmi aj obomi pármi. Ja by som uvítal trochu psychologickejší rozmer, ktorý by sa mohol prejaviť v dialógoch. Určite by to nebolo na škodu a mohlo to ešte viac okoreniť celý spád deju. Ale každopádne, zaujímavý film, určite na zamyslenie. Silnejšie 3*