Prasini thalassa (2020)

Príjemná komorná dráma o žene s amnéziou, z ktorej sa vykľuje šikovná kuchárka a pozdvihne úroveň polorozpadnutej taverny o pár tried vyššie. Celý film prúdi úplne prirodzeným tempom, bez zbytočných okázalostí a prehnaných zlomov. Zaujímavé, že to svojim štýlom pripomína skôr severskú produkciu, no mne osobne sa to celkovo pozdávalo. Dejovo nenáročné, postavy svojské, a do toho pokojné prostredie ospanlivej gréckej taverny. Miestami by si to možno žiadalo trochu viac drámy a dialógov, ale v konečnom dôsledku to bolo napokon fajn aj také aké to bolo. 4*

Varila myšička kašičku, až si prevarila mozog do relatívnej príčetnosti. Odrazu si spomenula, že vlastne vôbec nie je retardovaná kuchárka. Priveľa vecí tam bolo nezmyselných, vrátane tej, že vôbec nebolo vysvetlené, ako stratila pamäť, ako ju v takom stave mohli pustiť z nemocnice, že ju nik nehľadal... Ani to, ako mohol vyžiť z tej reštiky ten tupec v maringotke, keďže mu tam chodilo asi päť hostí. Priveľa blbostí tváriacich sa, že vysvetlenie nepotrebujú.

Takéto filmy, v štýle mojho obľúbenca Aki Kaurismakiho, sú pre mňa balzámom na dušu za každého počasia či nálady. Totálny menič vibrácií a vnútornej chémie organizmu! Do prímorskej taverny chodí na jedlo len hrstka ľudí a tieto postavičky si ma získali svojou prostou úprimnosťou. Cítil som sa s nimi spätý, akoby boli mojou rodinou. Hlavná hrdinka Anna im varila jedlá, ktoré každé vyvolávalo iné spomienky a emocie. Do toho občas v povetrí zaznela hláška presne ako v Kaurismakihi filmoch...  Ku šťastiu viacej nepotrebujem!

Úsměvný, klidný a lidský film o ztracené ženě, která v klidu v hospůdce vaří a nakonec se jí vrátí paměť.(max.70%)

Příjemná oddechovka