Pouta války (2004)

Konečně jsem se dočkal, máme rok 2004 a rozpočet, kdy při dnešní době za to koupí leda tak dva hajzly a tři pitíčka. Rozpočty 200mega a co z toho je dneska ? Kupa hnoje.. A tohle byla jízda... Ty kamery, kdy defakto nevíte, kdo, je kde... Nemám slov. Sice na vojína Ryana to nemá, ale jinak je to řádná  řežba.

Názov filmu je pomenovaním predvojnovej vlajky Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, vlajky Dočasného ľudového výboru pre Severnú Kóreu, a zároveň aj súčasnej vlajky Južnej Kórey. Tae Guk Gi: The Brotherhood of War patrí medzi tie vojnové filmy, kde bez ohľadu na ideológiu či politickú príčinu ide v konečnom dôsledku len o to, že vojaci bojujú, aby ochránili svojich blízkych.
Film rozpráva príbeh dvoch bratov – čističa topánok Jin-Taea Leeho (Jang Dong-gun) a jeho osemnásťročného brata, študenta Jin-Seoka Leeho (Won Bin), ktorí sú proti svojej vôli vtiahnutí do vojny po tom, čo Severná Kórea napadne Juh. Bratia sú najskôr nútení bojovať bok po boku, neskôr však aj proti sebe, keď ich oboch postupne deformujú hrôzy vojny a jej smrteľné dôsledky.
Film je mimoriadne silný a veľmi dobre spracovaný. Rovnako ako pri mnohých moderných vojnových drámach, aj tu smeruje príbeh k tragickému a bolestnému záveru. Jasne ukazuje skutočné posolstvo vojny: vo vojne nie sú víťazi. Tí, ktorí sú nútení bojovať, nesmerujú nikam inam než k sebazničeniu.
Snímka je dosť brutálna – násilie a bojové scény na seba nadväzujú takmer bez prestávky. A keď už sa nejaký pokojný moment objaví, film zvýši dramatické napätie natoľko, že divák zostáva neustále v strehu. Film je veľmi krvavý a niektoré scény sú natoľko realistické, že máš chuť odvrátiť zrak.
Objaví sa tu aj trochu slabšie CGI, najmä pri amerických lietadlách, no väčšina akčných scén pôsobí surovo a autenticky. Mierne nepresvedčivé mi prišlo časté striedanie strán, keď bratia počas vojny bojujú raz na severe, raz na juhu. Pochybujem, že by sa to v realite dialo tak často. Ako som už spomenul, film jasne neukazuje, kto je „dobrý“ a kto „zlý“. Vlastenectvo tu ide bokom – ide skôr o rodinu a prežitie. Obe strany konfliktu sú vykreslené v sivých tónoch a obe armády páchajú krutosti, čo ťa núti premýšľať, komu vlastne máš fandiť.
Obaja bratia sú chybné postavy, ktoré sa postupne viac a viac ponárajú do šialenstva vojny. Jin-Tae Lee však miestami pôsobí až príliš nezastaviteľne. Jeho hrdinské činy sú občas prehnané, miestami až „ramboidné“, čo trochu uberá na realistickosti. Akoby sa vo vojne sám stratil. Jin-Seok Lee sa zas z vystrašeného tínedžera postupne mení na otupeného vojaka, no často si vybíja hnev na vlastnom bratovi, čo môže pôsobiť rušivo.
Vedľajšie postavy sú predstavené a zabité tak rýchlo, že si k nim divák nestihne vytvoriť vzťah. Úprimne, často som ani nedokázal rozlíšiť medzi nimi a anonymnými vojakmi v pozadí, ktorí sú len ďalšími obeťami bojov.
Napriek tomu má film veľmi dobrý soundtrack a jeho úvodné aj záverečné scény mi pripomenuli Saving Private Ryan a Letters from Iwo Jima. Ak si tento film budeš pozerať, jednoznačne odporúčam pôvodné znenie s titulkami namiesto dabingu.
Myslím na všetkých, ktorí boli alebo sú nútení bojovať vo vojne. Tento film ma prinútil veľa premýšľať o tom, či je vojna naozaj nevyhnutná. Toľko krvi, toľko nevinných obetí. Keď vojnový film dokáže vyvolať takéto otázky, znamená to, že robí niečo správne.

Za mňa jeden z najlepších filmov o Kórejskej vojne. Smutné, no zároveň emočne plné s vynikajúcou kamerou a hudbou. "I wish this was all just a dream. I want to wake up in my bed, and over breakfast, I'd tell you that I had a strange dream. Then I would go to school, and you and mom would go to work..."

Bojové scény jsou skutečně monumentální a na špičkové úrovni, ale všechno ostatní působí dost nepovedeně. Obzvlášť poslední třetina s bratry na opačných stranách bojiště už je opravdu pekelně přitažená za vlasy a z každého dialogu bolí uši. Do toho absolutně přepálené emoce, takže ve výsledku pro mne spíše rozpačitá záležitost na jedno podívání.

Netušil jsem, že někdo natočil film o korejské válce z pohledu korejce. Když oddělím bojové scény (které jsou skvělé) a ty civilní (které jsou hodně klišé) tak musím říct, že za prvé pět * za druhé tři *. Tak nějak jsem nepochopil, proč se bratr dal ke komunistům, když první část filmu do komunistů každému nadával. Ale možná jsem to přehlídl. Za mě jasné čtyři!