Pasca (1981)

Dobrá psychologická vzťahová dráma analyzujúca situáciu, keď sa človek prispôsobí vzniknutej situácii a svojmu okoliu a nakoniec žije inak ako si sám predstavoval, pretože sa ocitol v pasci svedomia. Produkcia je dobrá a Stanislav Párnický si stále udržuje svoju poetiku, takže v podstate jednoduchý príbeh ústiaci do komplikovanej vzťahovej zápletky, podáva farbisto a s náležitými emóciami. Herci sú výborní a hoci tu cítiť určitú divadelnú strnulosť, tá sa celkom hodí k vyzneniu, pretože tu nejde o akčný film, ale o psychologický ponor s filozofickým presahom. Postava Jelky je však Libušou Šafránkovou stvárnená odťažito čo sa mi k nej vôbec nehodilo, ale tak to zrejme chcel režisér. 70%

Horára Adamoviča trafí šľak a jeho mestský brat Bartoška (dabovaný Jamrichom), ktorý bol uňho na prázdninách na rodnej hrude, ho následne zastúpi v starostlivosti o dom, malú dcéru aj vdovu Javorkovú, a to vo všetkých ohľadoch. Po príchode oficiálnej mestskej milej Šafránkovej (dabovanej Studénkovou) sa pokúša zo vzniknutej situácie vymaniť, ale ženská intuícia prekukne znovu zapúšťané pretrhané korene a je po paráde. Okolo celého je hodne psychologicko-filozofických rečí. Vynikajúci film.

Máme tu ďalší televízny psychologický film. Riešia sa otázky svedomia, lásky k žene a bratovi, preberania zodpovednosti a tak ďalej, ide aj o sex. Je to relatívne uveriteľné, ale občas postavy vytásajú z klobúka hlboké filozofické myšlienky, ktoré pochopiteľne vznikali dlho v hlave scenáristu a nepôsobia ako nejaké spontánne komentovanie situácie. No a máme tu Bartošku a jeho šialený osemdesiatkový outfit a ešte šialenejší účes, z ktorého som mal dnes v noci nočné mory. Zo zbytočného dabingu českých hercov mám nočné mory už dlhé roky a ich predabovávanie slovenských rozprávok považujem za akt pomsty.

Prekvapivo obyčajná zápletka a nakoniec je z toho prekvapivo silný príbeh. Hlavne po príchode Šafránkovej, ktorá svoju krátku rolu rozbalila naplno. Niečo iné rozbalila Anna Javorková a jej krátke sekundové odhalenie mi skoro vyrazilo ovládač z ruky. Trochu nerozumiem obsadzovaniu českých hercov so slovenským dabingom. Šafránková ešte ušla, ale Jamrichov hlas u Bartošku som nevedel prekusnúť. Obaja sú tak výrazné hlasy, že to jednoducho nešlo. Napriek tomu ma záverečný Švantnerov prerozprávaný záver oslovil a tak to zaokrúhlim nahor.
––––Som žena a viem, čo je súcit. Cestička do lásky, alebo aspoň k ľúbosti. –––– Raz ťa tvoje svedomie zradí, doplatíš na to. Svedomie je pasca a obeťou môžeš byť iba ty sám. A môžeš ublížiť aj iným.

"Zbytočne utekáš, pred sebou neujdeš..." Čím by mohol byť starší slovenský tv film zaujímavý pre dnešného diváka? Pre mňa osobne hlavne obsadením, ale i príbehom. Českí herci u nás a slovenskí v Čechách to bolo za bývalého Československa úplne bežné, dnes sa to pomaly opäť vracia. Bartoška a Šafránková však tak často na "návštevu" nechodili. Príbeh o nových a starých vzťahoch ma zaujal, navyše film dobre pripomína atmosféru 80-tych rokov. V polohe mladej modernej ženy som L. Šafránkovú myslím nevidel. Sedelo jej to a navyše mi vôbec nevadil jej predabovaný hlas a to sa mi často nestáva. Akoby bol jej...Na tv film slušné. 70%.