Cukor (1982)

"Vojnu bolo treba! Daktorí ľudia už od pýchy a bohatstva nevedia čo robiť! Len pre nich bola vojna, len pre nich!"V čerstvo povojnovej oblasti sa ešte život nenavrátil do bežných koľají, hlavne čo sa týka zásobovania základnými potravinami a tak nastávajúca babka Dvorská (s hlasom Grúberovej) naloží nošu nadbytočným tabakom a vyberie na namáhavú dobrodružnú výpravu, s cieľom priniesť cukor a ukojiť tehotenské chute samodruhej dcéry Kulíškovej. Cesta vedie cez vojnou zničenú krajinu, stretáva na nej vojnou poznačených ľudí, peniaze stratili hodnotu a praktikuje sa výmenný obchod. Nepriateľmi sú uniformované zložky bojujúce proti čiernemu obchodu, niekedy aj samotní zákazníci a tiež zvlčilá zbojnícko-šmelinárska banda pod vedením Bartošku (s hlasom Jamricha), ktorý má s našou hrdinkou nedoriešené účty. Pohnutý príbeh o materskej obetavosti až na hranice sebazničenia z divokej doby v pochmúrnych scenériách doplňujú snové pasáže. Silná záležitosť za päť ušúľaných cigariet z kapa doháňu zo spodných listov."Cukru niet!" "Akože niet?! Veď tu vyrabovali naše sklady vaši ľudia!"

Celkom dobrá povojnová dráma je príbehom cesty Matyly zháňajúcej cukor pre svoju tehotnú dcéru. Cestou stretáva všetky možné dôsledky vojny. Nedostatok, banditov, závistlivcov, vdovy, siroty, nenávisť ale aj ochotu pomôcť. Naliehavá potreba cukru je však z dnešného pohľadu až nepochopiteľná no veľmi dobre zachytená ako herecky tak aj produkčne. Žiaľ napriek obstojnej práci s atmosférou chýba príbehu spád a postavám jednoznačnejšie morálne zaradenie. Matky a vdovy kolaborantov sú vykreslené pozitívne aj keď nimi komunita opovrhuje. Samotná Matyla je vlastne pašeráčka no pre svoju motiváciu pomôcť rodine je vnímaná kladne. Paralelná línia s Ondrom Gorniakom síce dramatizuje situáciu Matyly, ale opäť kvôli nejasnému morálnemu ukotveniu nemá jasnú perspektívu. V porovnaní sNočnými jazdcami, ktorí sa zaoberajú podobnou tematikou tak vyznieva slabšie. Stanislav Párnický je však silný v poetických pasážach zobrazujúcich spomienky a emócie spojené so vzťahom matky a dcéry. Milena Dvorská v hlavnej úlohe je vynikajúca, ale aj herecké výkony ostatných hercov sú dobré. 65%

Kde leží oblast jižního Gemeru jsem si sice musel vyhledat na mapě, ale osudy Matyly (skvělá Milena Dvorská) a její pouť za cukrem byly skutečně působivé. Ale nešlo jen o cukr, šlo také o tabák. Ale nešlo jen o cukr a tabák, ale trnitou cestu, završenou katarzí (rozhazování cukru a tabáku) a poznáním. Původ mužů střílejících ze samopalů sice nedokážu identifikovat (SNP, revoluční gardy, partyzání, záškodnící?) ale ve filmu stejně fugují jen jako hrozba, nikoli jako síla. Stanislav Párnický tu na poměrně malém prostoru převedl značnou zručnost, kterou doložil působivostí svého relativně komorního díla.

"Nech sa ten cukor v ňom rozpustí na dobro."Filmová tvorba v osmdesátých letech stagnovala. Kdo zrovna neměl zaracha, točil spíš vlažné "nezávadné" kusy. Trochu lépe se dařilo televizní tvorbě, zde se dařilo propašovat jak adptace světové literatury, tak i něco z vlastních zdrojů. Tak se podařilo propašovat i Cukor podle knižní předlohy Karola Horáka, s výborným hereckým obsazením. Stopáž i kamera odpovídají televizní tvorbě, příběh je dobře přepsán do filmové řeči.

Dosť tažký psychologický film o povojnovom období, ktoré sa od vojny až tak neodlišovalo. Len tým, že našinec zradí našinca, udá ho, okradne alebo aj zastrelí. Putovanie za cukrom je putovaním za ľudským dobrom a spravodlivosťou a hľadajuca matka pritom našla celú škálu ľudských charakterov. V pomerne krátkom filme je množstvo znepokojivých scén, ktoré vyznievajú komorne, ale zamrazia svojím významom.
––––Narodí sa dieťa. Dáme mu cukor. A budeme sa snažiť, aby bolo vždy človekom, aby sa ľudia nemuseli zaňho hanbiť, aby malo srdce, aby neodmietlo druhých, keď budú naň odkázaní. Nech sa ten cukor v ňom rozpustí na dobro.