Čerešňový chlapec (2011)

"Svet takto nefunguje!" - "Svet? Ktorý? Váš? Môj? Ktorý svet??" _ČEREŠŇOVÉHO CHLAPCA radím najvyššie zo všetkých slovenských filmov vyrobených v 21. storočí. Lebo má to hlavné. To, čo ho, žiaľ, robí takým ojedinelým. Má PRÍBEH a MYŠLIENKU. A vie aj dojať. Ponúka tajomstvo. Celé sa odvíja od jednej naoko úplne tuctovej maľby. Naoko... Bavilo ma to sledovať od začiatku do konca. Zuzana Kanócz vierohodne vyjadrila pozvoľný prerod ženy, ktorá prahne po "zázraku vo svojom srdci", hoci si to sama odmieta pripustiť. Milan Kňažko si spomenul na svoje najlepšie herecké roky a Táňa Pauhofová bola konečne zasa príjemne civilná, normálna a sympatická. Samozrejme, kľúčový podiel na tom, že film tak skoro z hlavy nevyfučí, má scenáristka Zuzana Križková, opretá o skúsenú taktovku Stanislava Párnického.

Výborný film o hľadaní... Máme tu ambicióznu bezškrupulóznu reportérku hľadajúcu senzáciu za každú cenu. V jej hľadáčiku sa ocitne invalidný herec, ktorý "skrýva" tajomstvo. Herec zotavujúci sa po porážke si iba postupne spomína a tým odhaľuje toto tajomstvo, ktoré sa nakoniec ukáže úplne inak. Herci odvádzajú dobrú prácu, čo však zlyháva je produkcia, ktorá zráža kvalitu filmu takmer na inscenačnú úroveň. 70%

(50/2023) S Hollywoodskymi, alebo aspoň európskymi peniazmi a trochou rozumnej post-produkcie by z toho mohol byť silný film. V rámci možností vlastne ale tiež nadpriemer. Jeden z tých slovenských filmov, kde je scenár na úrovni a chvalabohu aj príbeh má logiku a dobrú štruktúru. Dobrý TV film. (7/10)

Herecky sa mi film nepáčil, podľa mňa sme videli dosť amatérske výkony, Kanócz "zaujala" (inak scéna celkom zbytočná) len polprsníkom, Gogál ani nie je herec a Kňažko ani zďaleka nezahral zlomeného človeka na vozíku, tomu som neveril vôbec nič. Možno mu mali pichnúť fajzer už vtedy pred 10 romi a vyzeral by dostatočne zlomene. Film ale prináša aj pozitívne veci. Napríklad ukáže realitu, že kým ste in, tak sa o vás média trhajú, ale keď sa vám niečo stane médiá vás už majú v prdeli. Alebo sa vám ozvú, ale hľadajú len senzačný príbeh. Vôbec ich nezaujímate. V tejto súvislosti ma napadla podobná vec s pánom hercom Dočolomanským, ktorého médiá do poslednej chvíle života prenasledovali a písali špinavé články o jeho homosexualite a fotili ho ako v pokročilom štádiu rakoviny fajčí, ale akonáhle poslednýkrát vydýchol, tie isté médiá ho začali "nosiť na ramenách" a vychvaľovať do nebies. Takto falošní sú ti naši novinári, čo je už pojem zaradený do slovníka pejoratívnych slov. Čerešňový chlapec ale inak nie je niečo, čo by prinieslo silnejší príbeh, emócie. Celá nosná línia a aj to odhalenie v závere je ľahko odhadnuteľné a inak celý príbeh len tak preletí.

Zaujímavý príbeh, ktorý sa niekam posúva, bez zbytočných, dlhých, nič nevypovedajúcich záberov nikam. Hlavné postavy so svojimi príbehmi vypovedanými i zamlčanými, z ktorých si divák dokáže dotvarovať ich profil. Nehovoriac o dilemách, ktorým čelia: Kanócz najprv v pozícii chladnej a ambicióznej, úspešnej novinárky, hľadajúcej príbeh, schopnej dosiahnuť svoje i za cenu nie príliš čistých metód. Neskôr, uvedomujúc si silu príbehu chorého herca mení svoj postoj ako svoj film stvárniť. Nakoniec jej osobná skúsenosť ju primala rozmýšľať aj o svojom osobnom živote. V závere filmu stojí snáď pred najdôležitejším rozhodnutím, o ktorého výsledku sa už nedozvieme. A to je dobre, pretože to vedie k zamysleniu sa. Kňažkova postava herca Kramera je utiahnutá a v kontakte iba s ošetrovateľkou a jej priateľom. Prežíva vnútorný boj, aby mohol ďalej fungovať i mimo svojho bytu, v kontakte so svetom vonku. Takisto so svojou minulosťou, ktorú nanovo pomaly znovu spoznáva. Musím oceniť okrem (podľa mňa) skvelých výkonov (najmä Kňažka, ktorý sa v takejto úlohe len tak nevidí a ktorú presvedčivo stvárnil) ešte dve veci. Aspekt času - prelínanie súčasnosti s minulosťou, čo možno pôsobilo počas celého filmu zmätočne, no na konci sa všetko objasnilo; a takisto i náznak vývoja v budúcnosti v posledných minútach s (viac-menej) otvoreným koncom. Motív čerešní prelínajúci sa celým dejom a takisto v názve filmu. U mňa je to veľké prekvapenie, videné po piatich rokoch od uvedenia, ale jak se říká - nikdy není pozdě.Obsadenie: Zuzana Kanócz, Milan Kňažko, Táňa Pauhofová, Marta Vančurová, Jakub Gogál, Petr Vaněk, Milo Kráľ, Attila Mokoš, Pavel Višňovský, deti - Samko Tinák, Adam Fabian.Ďalej účinkovali: Vít Bednárik,Peter Brezňan,Ľuboš Fiala, Zuzana Frenglová, Ján Gallovič, Margita Huťťová, Juraj Johanides, Andrea Karnasová, Barbara Kelíšková, Katarína Kolajová,Martin Kováčik, Erika Lásková, Dušan Lenci, Marian Marko, Patrik Minár, Eva Pavlíková, Erik Peťovský, Katarína Šafaříková, Vanda Tureková, Ivan Vojtek st., Tibor Vokoun, Vladimír Zboroň.