Paprsky smrti z vesmíru (1978)

Lahôdková blbosť v ktorej letnú americanu ospalého malomesta rozkope zabudnutý emzácky lúčomet uzurpovaný outsiderským ublížencom by s trochou fantázie mohla pôsobiť ako nepríliš podarený predchodca vynikajúceho The Guest /2014/,moment filmového blahaKim Milford ju však transmutuje na psychotronické zlato, keď svojho hrdinu usadí niekde medzi Romerových zombíkov a Hooperovho Leatherfacea.

Laserblast sa snaží zrejme niečo povedať o nebezpečí držby zbraní v USA, prípadne o tom, čo robí s mysľou vojaka zbraň, keď ju drží v ruke. Za mimozemšťanov si potom môžeme dosadiť vládu, ktorá právo na držbu zbraní, ani napriek množstvu incidentov, nikdy nezakázala. Ale čo tam po myšlienkach, keď je Laserblast brutálny trash so všetkým, čo k tomu patrí. Skrátka ide o ďalší film, ktorý sa slovami poriadne nedá popísať a pokiaľ neuvidíte, neuveríte. Príšerné pokusy o humor v inak vážnom scenári, niektoré postavy na facku, či skôr na odstrel a v niektorých pasážach maximálne od veci hudba. Hviezdičky nemajú opäť zmysel, ako to už pri podobných záležitostiach býva. Kto má pre podobné typy brakových diel slabosť, ľutovať nebude.

Toto je film o ktorom je zábavnejšie len počuť, než ho reálne vidieť. Znie to totiž ako skvelý trash, nejaký cucák nájde na púšti lejzrový kanón ktorý ho zmení na dementného Hulka a všetko rozstrieľa. Hej, akurát že dosť neprekvapivo je to drvivú väčšinu času iba nuda kde sa toho moc nedeje. Nejaká bazénová párty, trampoty s dvoma kreténmi a párik srandovných policajtov z ktorých jeden furt niečo žerie a ten druhý mu to vezme a sám scháluje. A príšerná sedemdesiatková zombie disko hudba spôsobujúca opuch mozgu. Napokon hrdina s neustále rozopnutou košeľou konečne dosiahne vytúžený stupeň šialenstva, odstrelí benzínku, lietadlo, bilboard na Star Wars, telefónnu búdku, poštovú schránku aj trafiku, krepčí pri tom víťazne tančeky a hádže grimasy spod zeleného bosoráckeho ksichtu až je napokon odpravený samotnými emzákmi. Tí vyzerajú ako zmutovaný reptiliánsky Pat a Mať s dlhými krkmi a sú taktiež úplne vymastený, lebo si nikdy tú zbraň po odstránení magora nikdy nevezmú späť a tak ju môže nájsť niekto ďalší a ďalší. Hovadina je to strašná a Áresužiaľ málo zábavná.

Koniec 70. rokov. A koniec filmového sci-fi žánru, ako ho poznali dovtedy. Môžu za to Lucasove vesmírne bitky, ktoré natoľko zmenili prístup, až sa to pre intelektuálne založených filmových nadšencov stalo zúfalé. Na radu prišli ľudia, ktorý si začali plniť detské sny. No povedzte mi, ktorý producent by vám pred 25.májom 1977 dal peniaze na príbeh o loserovi, ktorý sa dostane ku vesmírnej pištoľke, zmení mu to vizáž ( a mozog ) a ženie ho do deštrukčných orgií zbraňou vyvolaných? Nikto. Vtedy letel ZARDOZ a spol. Lenže po spomínanom dátume, bolo všetko ináč. Na radu prišli popri veľkorozpočtových pokusoch ( napr. STAR TREK - FILM ) a mockbusteroch ( napr. STARCRASH ) aj takéto bájky, ktoré svojou naivitou a neschopným spracovaním nepatrili ani do kolónky Guilty Pleasure.

Nesmyslna zápletka, vtipný zelený mimozemský make-up, úžasné stop-motion monstra, ultra ploché herecké výkony, ty letní kalifornské vibrace, laserové paprsky různých aut a lidí, lacině vypadající vesmírné lodě, buranští policajti, bazénové párty.