Osamělost přespolního běžce (1962)

„Chci k vám dnes promluvit o šancích na blahobyt. U našich intelektuálů je vlastenectví v nemilosti, ale Británii čeká éra slavnější než kdy dřív. Třímejte pevně tuto víru, protože v ní je naše síla. Co očekávám je duch oddané sounáležitosti, jaký panuje v čas korunovace nebo při narození královského potomka. Dnes, kdy se všichni těšíme většímu blahobytu než jindy, máme podpory v nezaměstnanosti, rodinné přídavky a starobní důchody. Mezi našimi chlapci se šíří nová vlna sebekázně. Naše mládež se nenakazila morem evropského existencionalismu. Na rozdíl od Američanů, našich zámožných bratranců, jsme odolali zhoubnému vlivu.“ Svatá slova politika vystupujícího v TV, i když dnešní doba lamentující na pomezí genderové identity a všelijakých netradičních hodnot se jaksi vymyká kontrole dle evropských měřítek. Co náš čeká a nemine v Nové vlně? Nechejme se překvapit! „...mně válečný vůz nechystej! Můj meč ni duše neumdlí, než Jeruzalém zbudujem, než z šumných luhů anglických nám vzkvete zaslíbená zem!“

„MENS SANA IN CORPORE SANO.”[=V ZDRAVOM TELE ZDRAVÝ DUCH.]•Úvodmi teda akože [ne]normálne pripomínal i moje obzvlášť extra obľúbené dielo menomNikto má nemá rád, kedy naprosto vynikajúca, čiernobiela kompozícia obrazu, následne priam intenzívne sledovala počas behu, ústredného protagonistuColina Smitha; zatiaľ čo povedzme zasejadro, mi svojim zovretím, pre zmenu evokovaloMechanický pomaranč, v ponímaní toho faktu, ako vskutku nezodpovedne sa správal tento ústredný protagonista, ktorý si tým koledoval i o poriadny malér; a čo sa konkrétne zas týkalo blížiaceho sazáveru, tak v tom prípade sa do popredia, rozhodne bezpochyby [pre]tlačili iOhnivékozy, pardonvozy, ako športovým [atletickým] spôsobom vyladená záležitosť=zaznamenávam akýsi výrazný príspevok v rámci „Britskej novej vlny”, ktorému režisér v podobeT. Richardsona, následne zaraz doprial i neuveriteľný pôvab autentickej stránky, ktorú si ešte dokonca rozdelil i na dve polovice, resp.časové roviny, v ktorých sa v podstate dané spracovanie odohrávalo; samozrejme to malo i svoju opodstatnenú logiku, keďže som aspoň zistil, kvôli čomu sa vlastne dostal do nápravného ústavu - tým pádom by som mohol azda úplne kľudneCS- považovať za akéhosi „mladistvého delikventa”, kedy takátonálepkaby napokon bola asi celkom opodstatnenou, alebo skrátka, iné okolnosti ho k tomu dohnali, čo sa z neho ozajstne vykľulo? → myslím si, že na všetky tieto otázky, spoľahlivo nájdete odpovede najmä v danom, to jest mimoriadnom diele, ktoré ma vo väčšine svojho času, sakramentsky interesovalo!•ATOMÁŠ Courtenay, predstavoval klasickyNahnevaného, mladého muža, ktorý si svoju nahromadenú zlosť, vybíjal nielen iba v športovomodvetví.

Príbehov o ľuďoch rôzneho veku a pohlavia, ktorí sa vydali na zlé chodníčky a skončili v nápravnovýchovných zariadeniach, možno nájsť vo svete filmu pomerne veľké množstvo. Do tejto skupiny patrí aj dielo režiséraTonyho Richardsonaz roku 1962 o mladíkovi Colinovi Smithovi (Tom Courtenay), ktorý sa v jednom takomto zariadení ocitne. Námetom aj realizáciou ničím zvlášť výnimočný počin si všíma dve roviny Colinovho života - prítomnosť a minulosť - s tým, že v obidvoch sa snaží ukázať, ako sa formuje, respektíve formovala jeho osobnosť. Kým približne prvá polovica filmu zachytáva súčasnosť v nápravnovýchovnom zariadení, tá druhá - zaujímavejšia (ak tak vôbec možno o niečom v tomto filme hovoriť) - minulosť, do ktorej sa Colin vracia vo svojich spomienkach. Ak sme uviedli, že Richardsonova snímka nie je nijak výnimočná, najlepšie toto tvrdenie dokazuje samotný príbeh. Ten sa vo svojej podstate zameriava iba na Colinovu postavu (a jeho blízke okolie) s tým, že v mnohom ide u tuctovú a stereotypnú prácu s konceptom antihrdinu, ku ktorému si má divák zrejme vybudovať sympatie. To sa však míňa účinku, keďže Colinova postava je značne nesympatická, pričom s postupom času voči nej u diváka iba silnie antipatia. Z viac-menej objektívnych dôvodov.The Loneliness of the Long Distance Runnersa snaží byť sociálnou drámou, ktorá si všíma (možné) následky neúplných rodín, slabších sociálnych pomerov a protizákonného správania. Do stredu stavia figúrku prostredníctvom ktorej túto skutočnosť demonštruje. Vo výsledku je ale snímka Tonyho Richardsona kvalitatívne podpriemerným dielom, ktorého plusom je snáď len zaujímavejšia autentická dobová výprava do britských ulíc.

Typicky britská záležitosť o obyčajnom nespratníkovi, dá sa povedať flákačovi, a jeho pofidérnom zázemí. Z dnešného pohľadu pôsobí film už zastarane - život mladých, pre ktorých je zábava trsať na hudbu z tranzistoráku, kradnúť alebo byť slovný rebel voči autoritám. Ono škoda, že celým filmom je presiaknutá taká skrytá rebélia, či už voči systému, proti starším, proti krajine, alebo proti zabehanému spôsobu života. Ak to mala byť kritika spoločnosti, tak ju neberiem, a naopak, problémom boli práve iba neprispôsobiví mladí asociálovia.

Hrdinou příběhu je další z řady rozhněvaných mladíků. Debutující Tom Courtenay se správně vzdorovitým výrazem ztvárňuje mladého zlodějíčka, jenž v nápravném zařízení objeví nadstandardní talent pro běh. Neuspokojivý život za mřížemi s občasnou možností úniku prostřednictvím sportovních aktivit prokládají vzpomínkové flashbacky, v nichž se dozvídáme o mladíkově vztahu s přísnou matkou, umírajícím otcem a nakonec i o osudné krádeži, jež ho přivedla do problémů. Přestože při běhu, tomto symbolickém útěku před společností, zažívá chvilkovou radost (zdůrazněnou i použitím odlišného filmového materiálu oproti pasťákové rutině), stále si uvědomuje, že vlastně běhá pro někoho jiného; plní cizí sny a nežije svůj život. A s tím se rozhodně nesmíří.Více zde.