Operace "Blue Sky" (1994)

Film má pomalší rozjazd, samotná vojenská operácia sa dostáva viac k slovu až v druhej polovici filmu. V prvej polovici sledujeme skôr Jessicu Langovú v postave manželky a matky s bipolárnou poruchou osobnosti (maniodepresia) s jej typickými prejavmi akú sú rýchle zmeny nálad, expresívne nálady a tiež promiskuita. Jessica dostala za toto aj Oscara, je na každom divákovi, či zaslúžene. Mne sa oveľa viac páčila vHracej skrinkealebo vAmerickom idolovi. Škoda, že dramatických momentov je pomenej a príbeh skôr len tak odsýpa. Od momentu, keď sa major dostáva do vojenskej nemocnice, sa to ale lepší.

Film, ktorý smrdí alebo vonia človečinou podľa toho, kto si v akom uhle nastaví svoje čuchové receptory a nakoľko bude ochotný sa so svojim vnemom pohrávať, koľko tomu dá času... a tiež v neposlednom rade: aký bude vo svete týchto pachov skúsený! Ja som sa od šľapky v mojich osemnástich dostal cez poľutovaniahodného chumaja okolo tridsiatky až k plnému rešpektu a obdivu ku obom a na štvrtýkrát si tragiku ich príbehu snáď konečne vychutnám naplno, bez rušivých (pretože pomýlených) emočných záchvatov. Ambivalentné, ako život sám! Na oblohu s nimi, hneď vedľa najväčších mileneckých dvojíc od úsvitu vekov!

Tommy Lee Jones to má doma podobne ťažké, ako napríklad Peter Falk vo Woman under influence. Lenže Richarson so Sarnerom nedokázali dodať jeho dilemám podobné reálne rozmery, ako Cassavetes. Film sa delí na dve dejové línie, ktoré sa pochopiteľne v závere spoja, aby to dávalo zmysel. Možno na väčšom priestore by podobná zápletka vyznela lepšie, ale ja by som si oveľa radšej pozrel thriller, respektíve súdnu drámu, reagujúcu na nehodu počas pokusu. 50. roky bez nagelovaných elvisovských frajírkov nahradených uniformovanými elegánmi z armády majú tiež svoje čaro.

"Musím ísť na pár dní z domu. Mám o teba starosť..." Čakal som viacmenej vojnový film, alebo film z vojnového prostredia. Ten síce dostaneme, ale hlavným motívom je vzťah medzi vojakom z povolania a jeho ženou a vzťahy v ich rodine celkovo. J. Lange ako "ľahká" žena, na ktorú si treba dávať bacha je skvelá. To iskrenie a hádky medzi manželmi, aféry a škandály to mi dokonale vynahradilo i vojnový film. Výborná bola scéna v ktorej J. Lange v mierne podnapitom stave mala nekonečnú túžbu tancovať na zábave a bolo jedno s kým. Hovorím si, že na mieste T. L. Jonesa by som ju asi riadne prefackal , ale čo urobil on bolo ešte lepšie. 80%.

Film,ktorý je preto taký zaujímavý,lebo Jessica Lange je vynikajúca herečka aj z Pollackovho Tootsie,za ktorý získala Oscar,tento je o poznanie „lepší” hneď od úvodnej scény som sa naladil na notu,ktorá je extrémne sexy,a ja som si to užíval...
A pritom,Tony ma sklamal s Tomom Jonesom(čudujem sa,koľko nudy sa tu skrýva so 4.oscarmi),ale tu je Tommy Lee Jones,ktorý si nenechá sra(.) na hlavu.Ale Jessica je taká nadržaná a nadržaní sú všetci jej opačného pohlavia,že dochádza ku konfliktom,hádkam,že pokiaľ chcú zažehnať manželskú krízu,bude sa musieť ona snažiť,lebo sú vo veľkých problémoch...
Chcela byť „herečkou” v Hollywoode ako jej idoly Bardot,Monroe,či Taylor(kopíruje ich účesy...),ale ja viem,že Jessica je v tomto filme presne ako ony,t.j príťažlivá,hysterická,drzá,zvodná... a tancovať by som si zatancoval,aj keď som v tomto smere drevo,jej tanec rozpáli aj 90 ročného dedka,ktorý by vyšiel na parket ako 20 ročný junák...Jessica je ako Marilyn.
Len rozdiel je v tom,že Monroe je večná klasika a Lange je v tieni jej rovesníčok,ale podotýkam,že tento film je pre mňa ako„Modrá jasná bez jediného mráčika čistá obloha...”