Kapka medu (1961)

Přišel jsem. V tvých očích bylo jako na tržišti. Věci a lidé. Zmatek. Těkání. Stál jsem v tvých víčkách jako u brány, tak trochu v rozpacích a bezbranný. / Odešel jsem. / A ty jsi za mnou víčka uzavřela. Teď jsem už v tobě jen já sám. Obývám všechny pokoje tvého těla. Rozkazuji tvým myšlenkám.(M. Kundera: Víčka, zBS Monology, 1957)

„WE DON’T ASK FOR LIFE, LIFE JUST JUMPS AT US.”[=O ŽIVOT NEŽIADAME, ŽIVOT PO NÁS PROSTE SKOČÍ.]•Klasický britský príspevok v podobe „britskej novej vlny”, znovu zaznamenáva: dramaticky ladenú líniu udalostí a vzťahov - teda najmä vzťahy v danom prípade, zohrávali priam kľúčovú úlohu, keďže spoločne s udalosťami, sa predsa jednalo ospojené nádoby, aj keď súčasne popri všetkom už medzitým odohratom, predsa ešte podotýkam azda okrem iného najmä i to, že sa táto „línia” U&V, vo svojej druhej polovici, zvrtla akýmsi čudesným smerom; ústredné prímy, v podstate predstavovali, dve protagonistky v zložení: promiskuitnej matkyHelena jej biologickej, [ne]rozhodnej dcéry menomJosephine, skráteneJo, ktoré vskutku takmer paralelným spôsobom, začínali budovať svoje emocionálne nabité, vzťahové záležitosti, ktoré sa postupne nabaľovali i o ďalšie vrstvy rôznych situácií, vďaka čomu príslušné dielo, naberalo nevídané obrátky.•Ústredného predstaviteľa v rámci BNV - stelesňoval britský autor v podaníT. Richardsona- niečo na podobnom princípe, ako povedzme François Truffaut vo „francúzskej novej vlne”, s ktorým ho spájala obdobná štylizácia surovej kompozície obrazu v anglických/francúzskych exteriéroch+za asistencieručnej kamery, mávam strašne autentický pocit z počutého a videného; skrátka, ako by som sa ocital i v samotnom bode epicentra - to rozhodne vždy radostne uvítam; čo sa ale týkalo samotného spracovania príbehu, tak ten ma až tak zase ani veľmi neoslovil, ako by som si vlastne asi predstavoval, že by ma osloviť práve mohol - postavy sa prevažne lentúlaliz jedného miesta na druhé, bez akejkoľvek väčšej hĺbky, aj keď určite nepopieram ani to, že niektoré repliky v interiéroch, bývali  i hodne dynamicky prevedenými.•Aj napriek určitej nevyrovnanosti daného diela, sa stále jedná o pozoruhodnú štúdiu z pohľadu dramatizácie ako celku, ktorá istotne mala čosi zaujímavého do seba, prečo jej treba venovať i náležitú pozornosť - a pre fanúšikov klasickej kinematografie, by to mala byť hádam i automatická povinnosť...

"We don't ask for life. We have it thrust upon us." A Taste of Honeyje na dobu svojho vzniku mimoriadne liberálnym a progresívnym filmom, ktorý by mnohých obmedzených jedincov dokázal vytočiť aj po desaťročiach. Snímka režiséraTonyho Richardsonaz roku 1961 je príbehom o mladej Jo (výrazná a zaujímavo pôsobiacaRita Tushingham), ktorá otehotnie s černošským námorníkom Jimmym (Paul Danquah). Keď jeho loď odpláva preč, náročnú situáciu jej pomáha zvládať homosexuál Geoffrey (Murray Melvin). A aby toho nebolo málo, Jo sa neustále dostáva aj do konfliktov so svojou promiskuitnou matkou Helen (Dora Bryan). Komediálne ladená dráma z vizuálne atraktívneho prostredia anglických domov a uličiek (prevažne) pracujúcej triedy je nielen pohľadom na dospievanie mladej ženy, ale tiež istou sociálnou kritikou s výrazným postojom proti rasizmu a homofóbii. Richardsonova snímka prináša až prekvapivo fungujúci mix viacerých prvkov, ktoré spolu tvoria kvalitatívne nadpriemerné dielo. Najvýraznejšími sú jednoznačne herecké výkony (snáď ešte lepšie ako výborne hrajúca filmová debutantka Rita Tushingham vystupuje jej "matka" Dora Bryan), ktoré vynikajú aj vďaka skvele napísanému scenáru. V ňom sa šikovne mieša vážnosť s humorom, čím vzniká fungujúca kombinácia, ktorú v praxi najlepšie vidieť práve v "šťavnatých" výmenách medzi postavami Jo a Helen. Film okrem toho diváka zaujme aj kamerou, najmä v pohybe, či hudobnou stránkou.A Taste of Honeyje veľmi príjemným prekvapením - obsahovo, technicky aj herecky. "Staré dobré" Anglicko autenticky ukazuje inak, než ho vykresľujú spomienkoví optimisti. A práve vďaka tomu dokáže film Tonyho Richardsona u diváka zabodovať.

Aká matka, taká Katka - aj tak by sa dali charakterizovať dve ústredne postavy, ktoré sa pretĺkajú životom svojským spôsobom, nehľadiac príliš jedna na druhú. Sranda, že matku strieda v opatere ďalšia podivná postavička - gay podivín so sklonmi k domácim prácam. Celkovo je film iba prehliadkou obyčajnosti. Množstvo iritujúceho kriku a rôznych emočných vzplanutí od úsmevu k hnevu a späť.

Tak toto bola planoba nehorazna. Nudny dej, po hereckych vykonoch ani chyru a dej to asi nemalo. To uz fakt mohli radsej natocit film o velkej hetero laske. Kde on je pysny cistic verejnej kanalizacie, dvojnasobny uspesny absolvent prveho rocniku trojrocnej strojarskej skoly a zaroven predava hajzlove kefy v meste. Nasledne sa zamyluje do nej, pricom ona je hrda dcera svetaznalej hajzlbaby a cokoladoveho sofera miestneho hovnocucu. A tento par sa potrebuje psychologicky vyrovnat s tym, ze byvaju pod mostom - lebo nemaju na klasicky najom. Jo a fandom filmu bude Madsbender alebo MontyBrogan. 2 %