O.G. (2018)

Docela som sa tešil na Jeffreyho Wrighta v roli väzňa v prepúšťacom procese, lebo popis filmu znel ozaj lákavo a celkovo dlho trvá, keď si nejaký film vyhliadnem, kým potom príde na rad. O to viac som bol sklamaný, čo s danou témou urobila Madeleine Rotzler. Namiesto tvrdého väzenského prostredia s vyšpičkovanými scénami, som dostal kopec artových záberov na vietor v tráve a prílivové vlny, ktoré mi kazili zážitok. Keby ich Maddie dokázala vynechať, teda ak by som ich nebral do úvahy, potom by som videl čistokrvnú drámu bez Hollywoodskych príkras, občas pôsobiacu skôr ako televízny film, ale to mi neprekážalo. Wright bol uveriteľný, rovnako tak aj väzenský systém a asi aj celý príbeh. Naopak slabým článkom bol Theotus Carter. Vadila mi jeho rola, aj jeho neherectvo. Bohužial, filmu chýba akékoľvek finále. Proste to iba skončí a hotovo. Je to priemer. Madeleine Rotzler by nemala točiť filmy. “Maj sa Louise. A nevracaj sa.” “Nemám to v pláne.”

Film zachytávajúce posledné dni človeka vo väznici, ktorý po „odsedení“ trestu sa chystá vrátiť do života. Na to, že sa jedná o HBO produkciu, som čakal trošku viac. J. Wright celkom slušne zvláda postavu Louisa, ale hlbšie do jej duši sa neponorí. Najzaujímavejším (a zároveň najsilnejším) momentom je stretnutie odsúdeného s matkou zavraždeného muža. Ale ani táto scéna neskončí takými emóciami, ktoré by ste očakávali.Osobné hodnotenie:65% (**)

Tomuto filmu treba hodnotením pomôcť, nechápem, prečo je v tak nízkych číslach. Je pútavý, príbeh zaujímavý, väzenské pomery reálne. Niekomu tu chýba napätie, ale predsa film nie je thrillerom ani akčňákom, ani nemá tú ambíciu. Je to príbeh basmana, ktorý to má za pár a ktorému sa bude ťažko zaradiť naspäť do spoločnosti. Silno tu rezonuje otázka svedomia, trestu a nápravy. Jasné, že to nie je Shawshank ale ako dráma úplne v pohode.

Civilný, skoro až dokumentárne pojatý náhľad na to ako to skutočne chodí v base. Hlavnému hrdinovi ostáva už len pár týždňov do prepustenia po 24. rokoch, ktoré si odpykal za vraždu. Je to pomalý film v ktorom sledujeme jak jeho psychické rozpoloženie pred veľkou zmenou v jeho živote (strach, neistota, výčitky), tak aj neustále nástrahy, ktoré na neho v base číhajú. Naviac sa skamaráti s nováčikom, ktorý robí jednu blbosť za druhou a môže mu to nakoniec riadne zavariť. Pre mňa je toto asi najvernejší film ohľadom toho ako to v base skutočne chodí. Vernejšie sú už len dokumenty alebo výpovede ex-väzňov, ktorý si založili rôzne youtube kanály s ktorými sa roztrhlo vrece. Dvoch takých pravidelne sledujem a ich zážitky sa dosť podobajú tomu, čo je znázornené v tomto filme. Pre bežného diváka to ale bude najskôr celkom nuda, keďže namiesto hutného deja je film založený na atmosfére a vykreslení rôznych detailov fungovania basy. Nebavilo ma len niekoľko hypnotických scén v ktorých sa už hlavný hrdina videl von z basy. Jeffrey Wright podal skvelý výkon. Záver je podľa mňa tak akurát otvorený. Nič viac už k tomu nebolo potrebné dodať. 7/10.

Snímok je robený, z môjho pohľadu, skôr k vyobrazeniu reálneho civilného stavu vo väznici. Ľudia ktorí bažia po násilnostiach, po akcií a podobne, by mali tento film obchádzať. Vyobrazuje sa tu totiž skôr boj jedného človeka s tým, čo spravil, čo ho čaká a ako si aspoň trochu napraviť karmu po 24 rokoch zbytočnej straty najperspektívnejšieho veku života za zbytočnú vraždu. V závere mi chýba radikálnejšia bodka za dejom. Herecky veľmi zaujímavé a celkovo prostredie a atmosféra zvládnutá skvelo. Viac by sa mi námet hodil na minisériu.