O rakovine a nádeji (1991)

Nezvyčajný dokument, ktorý predbehol dobu, opisujúci osudy ľudi postihnutých rakovinou a lekárov ktorí sa rakovinou zaoberajú. Riešia klasické možnosti, alternatívne spôsoby liečby a čo sa stane, ak chce niekto tieto dva spôsoby skombinovať. Rozoberajú postoj k utrpeniu počas liečby, vzťahu k životu a postoj k smrti a ako ich život a postoje ovplyvnila choroba. O hudbu v pozadí sa postaral Dežo a aj sa tam mihne s krátkymi názormi, pretože táto téma sa ho v čase natáčania výsostne dotýkala.

Výpovede ľudí s osobnou skúsenosťou s rakovinou. Podnetné polemické i poučné. Spoločné znaky výpovedí a) spúšťačom rakoviny je do značnej miery stres, uponáhľanosť a neurotický štýl žitia, neustále obavy a strach zo smrti, b) hladovka a redukcia až vylúčenie mäsa výrazne napomáha šíreniu metastáz, často vedie takáto úprava jedálnička k úplnému vyliečeniu c) po úspešnom vyliečení seba samého sa u ľudí objavuje túžba pomáhať druhým, zvýšená miera empatie a solidárnosti. Dežo Ursíny v závere hovorí (parafrázujem, bo nepamätám presne): "My ľudia sme neuveriteľne hlúpi. Ak by som neveril, že sa to dá zmeniť, povedal by som, že až nenávratne. Možno bude treba nejaké nakopnutie, šok, ktorý nás z tej hlúposti preberie a spomeniem si, že sme vlastne odjakživa boli múdri, len sme na to vlastne zabudli. Totižto, boli sme úplne jednoduchí a normálni, akurát že nás okolnosti a život zahnali do akejsi slepej uličky". .

Jestli nam posledni dobou neco jde, pak jsou to, ve srovnani s dobou minulou dokumenty. Protoze i ty mohou byt pro divakovo oko natocene daleko atraktivneji. Bez ohledu na tema.