Tenká modrá čára (1988)

Jde na tom hrozně vidět to stáří. Například vychvalovaná hudba je sice na první poslech krásná, ale hudba by měla být především prvek doplňující obsah, měly by souznít. Tady si ale po chvíli všimnete, že ta hudba vůbec nesedí s obsahem. Krásné až melancholické melodie tu dělají unylou atmosféru v momentě, kdy byste měli cítit tajemno, vztek, pátrací snahu. Místo toho hudba stále evokuje klid, smíření a že se nic neděje.
Přestože samotný obsah je extrémně důležitý a šokující, formát opravdu zestárnul a moderní true-crime už jsem někde jinde.
Každopádně díky bohu za existenci toho filmu, že případ popostrčil dále.

"If there was ever a hell on earth, it's Dallas County."Pútavo nakrútený dokument o rekonštrukcii vyšetrovania vraždy policajta, ktorý poukazuje na fatálne zlyhanie spravodlivosti, a to až tak zručne, že vďaka nemu bol oslobodený človek nespravodlivo odsúdený na smrť. Tým tento dokument nabral na význame, a zároveň tým aj demonštroval, akú moc má film vo všeobecnosti. Je tu pekne znázornené, ako sa z toho prípadu stala súdna fraška, v ktorej vystupovalo celé panoptikum neskutočných figúrok: tupá blondína (inak príšerná kreatúra), ktorá chcela byť detektívom a preto vyšetrovateľom ochotne "pomáhala", policajti manipulujúci vyšetrovanie tak, aby to "lepšie vyzeralo", falošní svedkovia, ktorí by radi získali odmenu, akýsi "Doktor Smrť", ktorý po niekoľko minútových rozhovoroch vyrába psychologické posudky posielajúce obžalovaných na smrť, či kadejakí rasisti, ktorí nemajú ani najmenšiu pochybnosť, že tú vraždu spáchal černoch. Z toho všetkého sa človeku až rozum zastavuje, ten svet naozaj pôsobí ako peklo na Zemi. A ako taká čerešnička na torte, film obohacuje veľmi pôsobivá hudba Philipa Glassa (jeden z  jeho prvých významných soundtrackov). Zaradené v zozname1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete.

Tenká modrá čiara, symbolizuje políciu, ako hranicu medzi spoločnosťou a anarchiou. Dokument poukazuje na inú hraničnú pozíciou polície, prokuratúry i súdnictva. Hranicu, po prekročení ktorej sa v tomto svete ocitne človek v priestore zneužívania právomocí. Policajní šerifovia aj prokurátori sú totiž v USA priamo volení občanmi. Ich práca preto musí zohľadniť verejnú mienku. Ak tá požaduje potrestanie polo tuláckeho niktoša za vraždu policajta, mašinéria sa rozbehne, bez ohľadu na skutočné skúmanie viny. Svedkovia sa dotvoria, svedectvá vynútia, média zmanipulujú. Všetko funguje v jednej zovretej policajno-trestajúcej mašinérii. No a potom nastúpi akýsi Erol Morris. Nakrúti formálne neveľmi zaujímavý dokument, plný hovoriacich hláv, opakujúcich sa záberov rekonštrukcie a hypnotickej hudby, a prevráti filmom smutnú realitu na doživotie odsúdeného údajného vraha. Dokument totiž slúžil ako jeden z dôkazov pre znovuobnovenie procesu, na základe ktorého bol krivo obvinený aj odsúdený chlapík po 12 a pol ročnom väzení prepustený na slobodu. Tam sa aktívne zapojil do práce v kampaniach odsudzujúcich trest smrti. Jemu samotnému reálne hrozilo elektrické kreslo, čo zvrátil až Najvyšší súd USA.

Jeden z mála dokumentov, ktorý sa zmestil do rebríčka: “1001 filmov, ktoré by ste mali vidieť pred smrťou”. Pred jeho vzhliadnutím, by ma asi ťažko niekto presvedčil, že dokument z 88´ by mohol mať takúto úroveň napriek tomu, že je vyskladaný čisto z výpovedí. Obvinený, svedkovia, detektívi, obhajoba, obžaloba, sudca. Všetci zúčastnení vysvetľujú svoj vlastný pohľad na tento, nie len s odstupom času, absolútne chorý prípad s nádychom slepej spravodlivosti. Vrelé odporúčam najmä kvôli atmosfére, ktorú umocňuje pomerne zvláštny hudobný doprovod.

Najdôležitejší dokument na svete, lebo prekročil plátno a zachránil život nevinného človeka, pričinil sa o jeho prepustenie na slobodu. Errol Morris dokázal do filmu vtesnať všetkých aktérov 11 rokov starej udalosti a to treba veľmi uznať. Je úžasné, že všetci chceli o prípade vypovedať pred kamerou. Dokumentárne prvky ako otitulkovanie postáv pri prvom videní chýbajú, pri druhom už ani nie a rekonštukcie vraždy z rôznych pohľadov výborne dotvárajú obrázok ako páchateľ, nevinný a svedkovia videli či si vyfabulovali situáciu. Každopádne diváka zasiahne príbeh, pri ktorom sa ohýbajú zákony a z Dallasu je peklo na zemi. Randall Adams, napriek utrpeniu, pôsobil neuveriteľne pokojným dojmom a sústredene rozprával svoju story, bol ukážkou ako prijať nespravodlivé utrpenie. Nezvyčajná hudba Philipa Glassa tiež veľmi sadla.