Neznámý Rangún (1995)

Cakal som nejaky drsny film, ktory mi priblizi udalosti o Barme z 1988 roku, ale film je skôr o hlavnej postave a o tom ako ju zivot v Barme ovplyvni a zaroven si vyriesi svoj mindrak z minulosti. Udalosti v Barme tu tvoria len take pozadie, takze mi nakoniec bolo uplne jedno, ze tam chcipaju nevinni civilisti. A ani pribeh ustrednej hrdinky ma dvakrat nezaujal. Situaciu tej doby v Barme lepsie priblizi Bessonov film The Lady, ktory tiez nie je ziadna pecka, ale aspon sa naozaj venuje Barme. Jednu hviezdicku davam za sympaticku mladu Patriciu Arquette a druhu za peknu hudbu. 4/10.

Príbeh podľa skutočnej udalosti, kde zďaleka najlepšia je hudba H. Zimmera. Patricia Arquette je nie veľmi sympatická a ak príbeh reflektuje skutočnosť, tak pani doktorka asi nemala všetkých 5 pohromade a najlepšia bola v tom, ako robiť trable. Exteriéry sú pôsobivé a do značnej miery film zachraňujú. Ak by sa niekto tešil na Frances McDormand, tak tá sa tu v podstate len mihne.

Jediným dôvodom, pre ktorý som sa na tento film dal, bolo to, že mám soundtrack Hansa Zimmera. Inak by som pravdepodobe ani o tomto filme nevedel. A keďže hudba je nádherná a ja som si vždy pri jej počúvaní mohol len predstavovať, čo sa asi na plátne deje, tak som si chcel moje predstavy overiť. Boli pomerne správne, pretože k takémuto štýlu hudby som si niečo iné ako Áziu a prales nevedel predstaviť. Film mal niekolľko nádherných scén v sprievode postupne gradujúcej a povzbudzujúcej hudby, niekoľko smutných scén a niekoľko len čisto panoramatických záberov, pri ktorých som sa vyžíval pohľadom na krásnu prírodu. Particiu Arquette moc nemusím a aj tu mi trošku vadila. Ale tak ako pomohlo Slovákom začiatkom 20. storočia medializovanie ich útlaku zo strany Maďarov vďaka nositeľovi Nobelovej ceny Björnstjernovi Björnsonovi, tak by možno pomohlo aj iným krajinám, keby sa o ich ťažkej situácii viac vo svete vedelo a točilo sa viac filmov na túto tematiku.

Toto se fakt nepovedlo. I kdyz namet inspirovan skutecnymi udalostmi je rozhodne zajimavy, je Rangun filmarsky nezvladnuty film, prilis casto upadajici do letargie. A navic (na samotny poslech vyborna) hudba Hanse Zimmera je v tomto pripade spatna, protoze casto neladi s tim, co se na platne/obrazovce/monitoru deje.

Kdyby šla dělat protirežimní disidentku do Severní Koreje, tak by ji roupy rychle přešly, kačenu prdlou, americkou, naivní. Jedna hvězdička za exotické prostředí.