Smaragdový prales (1985)

Jeden z šestice dobrodružných filmů v roce 1985 a typický Boorman, který splácal vše dohromady a výsledek se mu absolutně rozpadl. První dramtická půlka ještě jakžtakž funguje - stavební inženýr staví v Amazonii přehradu, ničí deštný prales a stihne ho trest - "Neviditelní" domorodci mu unesou syna, ze kterého se stává jeden z nich. Otec 10 let pátrá, zatímco malý Tommy žije s indiány a je dávno jedním z nich. Krásná kamera, pěkné nahaté domorodky a slušný ikdyž nudný dokument o životě indiánů. Ovšem pak začne dobrodružství a jde to do háje SPOILERY - naháněčka s kanibaly, kteří se z pěti metrů netrefí luky do dvou lidí a kteří unáší domorodky a prodávají je do bordelu. Mizerně natočené "akční" scény, klučina šplhající na panelák který najde když se promění v orla a další pseudomystické nesmysly doprovázané enthno hudbou. Boothe prochází filmem s jedním nasraných/unylým výrazem. A co s přehradou? Inu žáby začnou zpívat, příjde dvoudenní 10cm voda, která prolomí 10 let budovanou přehradu.... po tomhle jsem hodnocení snížil na konečné 2*.

Kvalitou (ale i hereckými výkonmi a atmosférou) niekde medzi Modrou lagúnou, Návratom do modrej lagúny a Hráčmi na vinici Pána. Ten príbeh mohol byť epický, keby sa ho chopil Werner Herzog, Stanley Kubrick, alebo aspoň Ruggero Deodato (ak by mal lepšiu chvíľku). Lenže nechopili. Chopil sa ho John Boorman, ktorý má síce na konte výnimočné Vyslobodenie, ale i najabsurdnejší film roka 1974 Zardoz. Smaragdový prales patrí skôr do tej slabšej časti Johnovej filmografie. Dosť nezáživný, nezábavný a nudný film. Powersa Bootha som nikdy moc nemusel a strih je miestami značne diskutabilný (záber na Powersa Bootha v džungli. Záber na hada v úplne inej džungli. Strih na Powersa Bootha s vytreštenými očami. Záber na útočiaceho hada. Strih na odskakujúceho Powersa Bootha.).

Zaujímavý crossover dobrodružného príbehu a akčnej drámy, v ktorom je ešte k tomu, aby toho nebolo málo, vsadená enviromentálna tematika. Originalita mu nechýba a zaujme aj obsadením či indianskymi dialógmi ("Jdeme k otci...Já sem tvů otec!..Ne, ty si Tati a žiješ v mých snech"). Naviac Boorman necháva dostatok priestoru aj tichu, bez zbytočných rečí, doplňujúceho dobrú kameru. Je fajn, že eko-agitka je nevtieravá, aj keď v závere už trochu tlačili na pílu. Problém som mal s obsadením domorodcov, ktorí vôbec nepripomínali amazonské kmene, ktoré poznáme napr. z dokumentov a ktorí sú určite o dosť škaredší ako tu obsadení (asi) Havajčania a hlavne fešné Havajčanky, všetky v tom najlepšom veku rozpuku. Kde sú starci, staré baby, deti - nevedno. Inak tú bio-GPS navigáciu by som celkom bral.

Krásny vizuálny zážitok z miest, ktoré sa už čoskoro stanú len hmlistou spomienkou, než sa aj tá časom rozplynie a pre ďaľšie generácie zostane už len fikciou. V príbehu je trocha akcie, trocha romantiky a veľa podnetov na zamyslenie. Eko-posolstvo je hlavným hnacím motorom celého snímku a i keď to všetko do hromady na cynickú dušu dnešného diváka môže pôsobiť naivne, myslím, že svoj odkaz predal ďaľej a zostáva nám len dúfať, že padne na úrodnú pôdu.

nie, nezaradím ten film medzi podpriemerné, aj keď herci boli na úrovni ochotníkov z konca 19. storočia. Film má však pomerne silný skoro až environmetalistický náboj v podobe obrazov z krásnej Amazónie, záberov na pôvodných obyvateľov a ich jednoduchý a pritom plný život v lone divokej prírody a to sú plusy, hodné aspoň tých troch bodov. Whack ďakujem za tip. :)