Neznámá bitva (2019)

Pomerne dobrá vojnová dráma, ktorá ukazuje, že vo vojnových filmoch sú Rusi stále dobrí. Podobne akoPosledná hranicaukazuje nerovný a chrabrý boj sovietskych obrancov, tentokrát o malú dedinku, ktorá je však súčasťou väčšej operácie s ambíciou zvrátiť nemecký postup. Produkcia je výborná a atmosféra dýcha s príbehom. Je tu priestor aj na psychológiu postáv, pretože ide o vskutku rôznorodú zmes charakterov, ktorá je tak trochu vykalkulovaná s týmto zámerom. Priestor medzi bojom s Nemcami, tak vyplňujú, niekedy aj celkom zbytočné, šarvátky a pnutia medzi členmi jednotky. Herci však hrajú veľmi dobre. Nakoniec však hrdinom nie je jednotlivec, ale kolektív, ktorého obeť je s jemným pátosom vyzdvihnutá v závere. Poznámka: Koproducentom je Jevgenij Prigožin. 70%

Tento velmi slušný válečný film jsem už jednou viděl. A jelikož se měla jet Yas Marina až za tři hodiny, tak jsem si řekl, že si dopřeju rewatch a zabiju tak čas. Co je na tom to filmu nejlepší, tak to je jistě akce, která byla nádherně natočena. Navíc byla brutální a rozhodně není určena slabým povahám. Sledujeme i poklidnou linku, kde se dozvídáme, že je jeden voják zloděj a že chtěl jen díky narukování utéct. To byl hodně zajímavý zvrat. Postavy jsou zajímavé, ale dohromady si zapamatujete tak pět postav. To není moc, ale ani málo. Kartsev si vás získá svou vypočítavostí a drzostí, která se k válečným filmům hodí jak prdel na hrnec. Konec je docela pochmurný, o většinu vojáků přijdeme, ale nakonec zbytek pošle velitel zpět na velitelství, takže ne všichni zemřou. Dostaneme pohled i na lazaret a jeho vnitřek, což nikdy není nádherný pohled a tentokrát se tu řeže noha, a to bez anestezie. Takže to tomu vojákovi moc nepřeju. Dezertéři samozřejmě nesměli chybět, i tady se jich několik objevilo. No, já jsem s filmem velmi spokojen, a i když je z ruské produkce, tak mohu jen doporučit. 8/10 Pohled na vnitřek lazaretu není nikdy nádherný!

S kvalitou ruských vojnových filmov je to ako na hojdačke, nakoľko človek nikdy nevie, či sa dočká patetickej, umelej, presladenej a gerojskej rozprávočky, alebo naopak, surového, realistického a ideológie či pátosu zbaveného filmu. "Ržev" je určite z tej druhej kategórie, a viac menej spĺňa všetky spomínané podmienky. Bojové scény sú výborne spracované, charaktery postáv nie sú nejako idealizované, ale skôr ukazujú realitu v radoch Červenej armády, kde sa miesili všemožné vlastnosti a povahy, od úplných prosťáčikov, opilcov či zlodejov, až po sfanatizovaných dôstojníkov a politrukov, ktorí sú schopní zastreliť človeka len kvôli prečítanému letáku. Z obsahového hľadiska filmu možno chýba hlbší príbeh, prostredná časť filmu je až príliš zameraná na dialógy, ale ako celok ma film rozhodne nesklamal, ale skôr potešil. 75%.

Realistické, syrové vykreslení války, kde se bojuje o každý čtvereční metr země. Rozkazy velitelů z tepla, popíjejících vodku či jiný poslilovač, udržet jakoukoli ves za jakoukoli cenu lze přesunout do kterékoli doby. Tudíž i do současnosti. Světoví či lokální politici a jejich vojenští analytici vyhrávají či v opačném případě rezignují, prostí vojáci ale opravdu umírají, mnohdy zbytečně díky špatným úsudkům či analýzám. Pouze jim patří úcta a je úplně jedno, jaké na sobě mají uniformy, mrtví jsou vždycky ti, co nevyhráli. A jak zpívá Karel Kryl o neznámém vojínovi, co by měl jít zas rád... Nasrat jó nasrat!

Myslím si, že pri natáčaní vojnových filmov, najmä filmov o druhej svetovej vojne, je ruský filmový priemysel úplne najlepší. Režisér Igor Kopylov vytvoril dobrý film o jednej z mnohých kľúčových bitiek, ktoré pomohli formovať konečné víťazstvo Ruska nad Nemcami vedúce k bitke pri Stalingrade. Samotný film je len malým pohľadom na množstvo stratených životov, ktoré sa snažia ubrániť a zabezpečiť túto malú dedinu. Film sa nevyhýba brutálnej a sadistickej povahe Nemcov, aby si zabezpečil víťazstvo (masakrovanie civilistov) a následné systematické ničenie nepriateľských síl. Režisér skvelo zachytáva bojisko a dáva najavo, že niektoré z najväčších prekážok, ktorým ruská armáda čelila vo vojne, boli od sovietskeho vedenia! Byrokracia a hlúposť Sovietov stála život mnohých statočných mužov. Aj to je dôvod, prečo toľko Rusov zomrelo počas druhej svetovej vojny. Pokiaľ ide o štruktúru príbehu, film sa väčšinou sústreďuje iba na mužov umiestnených v dedinke Ovsyannikovo, pričom niekoľko útržkov snímku sa odklonia k veliacemu dôstojníkovi, ktorý sa snaží ospravedlniť svoju logiku neposlať posily a ani nepomáhať svojim vojakom. Film pôsobí o to viac autenticky. Režisér Kopylov zachycuje bojisko veľmi realisticky, napríklad niektorí vojaci trpia šokom z granátov, záchvatmi paniky či delirium z výbuchov presne ako by ste za takýchto podmienok očakávali. Film je pútavý a napínavý. Doporučujem!!! 7,5/10