Nero veneziano (1978)

Po prvej polhodine som mal dojem, že ide o paródiu na filmy, v ktorých často navštevujeme spoločne s postavami pohreby, aby ich Nero Veneziano bez problémov strčil do vrecka. Potom sa už ale dej pekne usadil a začína sa nám pred očami rozplietať desivá mytológia. Ona sa skôr rozplieta pre uši, pretože sa o nej veľa rozpráva a toho vizuálneho desu a napätia je tu pomenej. Čo však neznamená, že film nemá svojskú, temnú atmosféru a že by snáď nepribúdali mŕtvoly. Ku koncu to už opäť čiastočne pripomínalo paródiu, ale nechýbali ani niektoré skvele nakrútené scény, ktoré dávali na známosť, že tvorcovia nám chcú aj niečo povedať.

Trashová talianska odpoveď na satanskú svätú trojicu Omen/Exorcist/Rosemary's Baby, ale najmä na prvý menovaný film. Jedinou devízou filmu je atmosféra zimných Benátok, zvyšok je remeselný podpriemer i na talianske pomery a to, čo stvárajú herci (najmä ústredný slepý chlapec, ktorý raz pozerá do blba, inokedy sa zase tvári, akoby normálne videl) je vrchol.

Uhrančivá a podmanivá atmosféra Benátok je takmer vždy pre filmových tvorcov hororu a thrilleru zárukou skvelej atmosféry. Niektorý ju síce vôbec nedokážu využiť ( napr. Antonio Bido v giallu Solamente Nero) ale niektorý ju zase vymáčknu až samotnému diváckemu delíriu dokonalosti : napr. Dino Risi v úchvatnej "nažltlej" psychodráme Anima Persa (1977)
Jeden z filmov, ktorý na mňa zanechali trvale silný divácky zážitok bol určite brilantný horor Don't Look Now (1973)http://www.csfd.cz/film/21439-ted-se-nedivej/Skvelý mysteriózny príbeh s duchmi, vidinami, ktorý sa v samom závere šokujúco prehupne do čistého gialla, bez toho že by poprel prechádzajúce nadprirodzeno zanechal u mňa stopy aj vďaka skvelej hudbe PinaDonaggia.http://www.csfd.cz/tvurce/63448-pino-donaggio/A práve tento skladateľ sa do Benátok vrátil v ďalšom nadprirodzenom horore Nero Veneziano. Hudba tu síce nie je taká výrazná ale znovu skvele podfarbuje atmosféru, ktorú sa tvorcom podarilo vyčarovať. K rozporuplným názorom, ktoré rozdeľujú fanúšikov talianskeho hororu sa prikláňam k tým, ktorý boli filmom očarený. Na pomerne malej ploche, iste s malým rozpočtom tu pomerne neskúsený a nie príliš kvalitný režisér čaruje ako sa dá. Ugo Liberatore mal na konte iba sedem filmov, s toho niektoré nakrútil iba ako spolurežisér a Nero Veneziano je jeho prvý a posledný horor, ale iste mal aj tak dosť v krvi taliansku hororovú školu. Nero Veneziano je preto dosť odlišný od anglosaských hororov, napr. ťaživá atmosféra je prerušovaná šokujúcimi gorescénami, bez ktorých by sa iste napr. americká verzia príchodu Antikrista obišla. Benátky ako mesto na rozdieľ od Don't Look Now (1973) až tak moc využité nie sú, film sa väčšinou odohráva v interiéroch, hlavne v nevábnom prostredí jedného spustnutého benátskeho meštianskeho domu, ktorý bol určený ako miesto, kde sa Diabol konečne počne a narodí v ľudskej podobe. Skutočne veľmi špecifická atmosféra filmu mi veľmi sadla a spokojný som bol s dobre napísaného scenára aj temného depresívneho záveru. Na záver však musím súhlasiť s užívateľom giallom, že pre bežného hororového diváka sú skôr určené americké satanské horory ako Rosemary Baby či Omen, tento taliansky kúsok bude pre nich asi fakt ťažko stráviteľný. Mne však chutil výborne...:)

Slepý chlapec žijící se svou zlou sestrou v rozpadajícím se hotelu má vidění, které ho varuje před blížícím se zrozením Antikrista. Brzy jeho sestra záhadně otěhotní.....Film se skvělou hrozivou atmosférou ale vnitřně nicotný.(50%)

Škoda ze film nevznikol ešte v prvej polovici 70tych rokov (resp.na ich začiatku) v tesnej nadväznosti na Rosemary a Exorcistu. V tom prípade by ešte viac vyšiel do popredia pokus o psychedelicko-okultnú atmosféru.