Náklad (2018)

Nedal som päť hviezd len kvôli svojim zasraným očakávaniam, ktoré sa za dva roky vyšplhali do výšin solídneho mrakodrapu. Tmavý kamerový filter je nádherný, pochmúrne temné prostredie vojnového Srbska brilantne vykreslené a dokreslené zvukovými kulisami stíhačiek, bombardovania a klepotajúceho neznámeho nákladu za kabínou. Leon Lučev je tu skvostný, podobne ako vMuškarci ne plačua Glavonič odviedol v rámci možností kus slušnej roboty. Teraz už zostáva len obligátne pozrieť jeho tematicky súvisiaci dokumentDubina dva, ak ho niekde nájdem. (x) (6.6.2020)"Anyone know the way to Belgrade?"

Ognen Glavonic mal v tomto projekte rovnako obrovský potenciál ako obmedzenia, ktoré stáli za prípadnou voľnejšiou reflexiou srbsko-albánskeho konfliktu. Ako univerzum chaotických peripetií (zrejme jediné priechodné koprodukčné ako aj festivalové riešenie), ktoré opisuje hrôzy a nestabilitu vojnovej situácie je Vlada premostením utrpenia ľudu a zároveň voľným kolieskom osudu, ktoré visí na vlásku, ale zároveň si nepripúšťa, žeby nebol strojcom vlastných rozhodnutí v tejto zapeklitej situácii. Náklad (2018) plynie ako sychravé počasie, ktoré nedovidí slnečné lúče za ďalším rohom. Akoby ste nezainteresovane prenikli do Srbska roku 1999, ale po skončení sa opäť adaptovali tam, kde ste predtým boli [MFF Cinematik, 2018].

Na první pohled nenápadný film, jehož poselství je přitom působivější než u mnoha vysokorozpočtových válečných spektáklů.

Film má slušnou atmosféru, ale mám s ním dva zásadní problémy. Jednak mi bylo okamžité jasné, co ukrývá chladírenský vůz a taky se nemůžu ubránit dojmu, že byl natočen na něčí objednávku... Ale ani stovka podobných snímků nemůže ospravedlnit bombardování Jugoslávie...

Som čakal, že v tom aute prevážal minimálne UFO. Ešte chýbalo, aby to natočili roztrasenou kamerou akože na mobil. Vojna/y na Balkáne bola surová a zlá, ale Náklad ma o tom nepresvedčil. Strata času. Inak prekvapujúca koprodukcia Srbsko + Irán + Katar.