Mikuláš Mráz (1995)

Veľmi dobrá oddychovka

"To aby ste si kúpili nové dioptrie, ujo! Odteraz budete dostávať viac listov ako Habera!"Osamelý dôchodca Šafárik s mikulášsko-dedomrázovským menom preberie po odsťahovaní starého kamaráta Dóczyho jeho miesto na pošte, kde sa pri rozdeľovaní dopisov do priehradiek začíta do detských listov adresovaných jeho nadprirodzenému menovcovi. Najprv sa len dojíma, no potom sa rozhodne konať a pisateľom aj niečo nadeliť. Okrem toho v rámci socializácie prijme do podnájmu mladého študenta Bystrianskeho, ktorý s ním zdieľa jeho nadšenie. Film sa pokúša reflektovať aktuálne témy ako nezamestnanosť, podnikateľské neúspechy, alkoholizmus, domáce násilie, no príliš do hĺbky sa pri všetkých behom hodinky ísť nestihne. O niečo lepšie zachytáva dobový obraz bratislavských ulíc, úrovne služieb a spoločnosti, napríklad šuštiakový podnikateľ s ľadvinkou v podaní Černého je čarovný. Najviac sa mi ale aj tak páčil hlavný hrdina, trochu stratený v novom svete, jeho predstaviteľa Šafárika som doteraz vnímal len vo vedľajších roliach, no zdá sa že mal aj na viac. Príjemná inscenácia za tri premočené ponožky. PS: Výhradu by som mal voči niektorým želaniam detí v listoch, od Mikuláša sa očakávajú maximálne sladkosti, náročnejšie požiadavky bývajú smerované Ježiškovi.(29.03.2025)

Mráz působil větší část filmu jako dědo-pedo, jak pořád okukoval ty řvoucí děcka. Závěrem se z něho ale vyklubal normální staroch. Devadesátky z té mozaiky příběhů řvou taky naplno. Podle hudby lze vytušit, v jakém období se její autor asi nacházel. Příjemně naivní snímek, ne zrovna nejlépe natočený, ale dalo se. Necelých 50%.(18.06.2023)

Toto je typický príklad biedy slovenského filmu deväťdesiatych rokov. Ešte aj z tej dobovej Bratislavy okrem pošty a starého bytu nič nevidno, len pár typických výjavov ako šušťákoví podnikatelia a jehovisti na rohu ulice. Z príbehu sa dalo vyťažiť oveľa viac, napríklad viac detskej radosti alebo silnejšie pospájanie príbehov. ––––Včera Dedo Mráz a dnes Mikuláš.(07.12.2022)

Nenápadný slovenský film z 90- rokov ,ktorý som nečakane pozeral až do konca. Veľmi zaujímavý príbeh o osamelom dôchodcovi ,ktorý sa volá Mikuláš Mráz. Jeho meno, listy od deti a jeho osamelý život mu vnuknú myšlienku zahrať sa na Mikuláša. Vo filme sa vyskytujú mladý vtedy ešte neznámi herci ako Branislav Bystrianský, Bibiana Ondrejková a iný. Na filme ma zaujali aj hudobné vsuvky od Richarda Mullera a zábery Bratislavy 90-rokov. Filmu chýba možno len lepšie spracovaná kamera,strih a kludne by mohol konkurovať súčasným nezávislým filmom. Film odporúčam hlavne divákom ,ktorý majú vzťah k slovenským filmom z 90 -rokov...(06.12.2012)