Meteority (2018)

Film - pohladenie po duši. Vizuálne výnimočné, nielen vďaka peknunkej Zéa Duprez s bohovskými cecíkmi, ale tiež zásluhou skvelej kamery, skvelým výberom lokácií a farbičkami, ktoré sa starajú o atmosféru zrkadliacu presne to, pod čím si predstavujem idylické leto na juhu Francúzska. Nezvyklý, takmer štvorcový formát mi je nielenže veľmi sympatický, ale tiež prispieva k tomu, že film pôsobí "menej filmovo" a viac vyvoláva pocit, že sa dívame na obyčajný príbeh, ktorý sa "proste stal". Zároveň ale nejde o žiadne okno do reality, Meteority sú na prvý pohľad skutočnou filmovou formou, s ktorou sa režisér Romain Laguna autorsky a umelecky vybláznil. Nie... pomaznal! Tématicky ide v podstate o ničím neinovovaný "my summer of love" coming-of-age film, ktorý proste vyniká a po duši hladí svojím spracovaním. Zo začiatku som sa obával, že pôjde o supercool velice trendový ľavicový bullshit, ale nie - ak by sme arabského kokota vymenili za bieleho kokota, bolo by to za jedno. Takže v pohode. Nejde mi nespomenúť ešte asociáciu sIndiánským létem. V jednom momente by som dal pele do ohňa za to, že Laguna Indiánské léto minimálne videl. To keď Nina leží na hrozne vs. Klára medzi plávajúcimi jablkami. Celkovo, myslím si, že obe dievčatá predstavujú vlastne jeden charakter. Film nakoniec "nekončí", čím podporuje svoj charakter "príbehu, ktorý sa proste stal" a zároveň necháva priestor pre vlastnú interpretáciu. Popiči. 85%(02.01.2020)

Náladovka o dospívání na jihu Francie.(15.04.2021)

Pekné zábery sú veľmi subjektívna vec. Romain Laguna má rád tváre a krajinu. Ale ani najlepšie zábery na svete, bez výraznejšieho deja, nebudú diváka baviť hodinu a pol, ak len nefandí indie filmom.(08.12.2019)

Podmanivá, vizuální festivalovka, která nejspíš zapadne prachem. Rozhodně ale ne v mých myšlenkách. [Film fest Zlín, 2019](28.05.2019)