Masakr v Římě (1973)

Táto ukecaná rekonštrukcia masakru talianskych občanov nacistami ako odvetu za atentát na jednotku nemeckých vojakov pochodujúcich úzkymi ulicami mesta sa rozhodla rozprávať príbeh prevažne z pohľadu nemeckého dôstojníka, ktorý má za úlohu vybrať približne 330 nešťastných mužov, ktorých treba zabiť. Dôstojníka hrá Richard Burton, treba povedať, že dosť nepravdepodobný nacista, ale v úlohe sa mu darí celkom dobre. Marcello Mastroianni hrá kňaza, ktorý sa zapletie s Burtonovou postavou, ale v tejto časti deja nie je veľa príbehu a taliansky herec sa vo filme pohybuje bez toho, aby to malo veľký zmysel. 6/10

Ano, neni to vychodni fronta - sehnat dustojniky, vojaky a vubec nekoho kdo udela jen seznam je uplne jinde. Coz tenhle film v cele s mym oblibenym hercem ,,poruciku jste tady proto" krasne ukazuje. Je to sice trosku kecacka, ale ma to spad a atmosfera valecneho Řima, je zde perfektni. Represalie a pomsta za smrt vojaku je zde ukazana z pohledu nemcu a italskych bezpecnostnich slozek - jako spis takova nucena/nechtena na zaklade rozkazu vrchniho veleni. Nicmene kazda akce ma reakci, myslim ze v te dobe se vsechny strany chovali stejne a mozna by zasáhli jeste brutalneji.

Politická dráma odohrávajúca sa počas druhej svetovej vojny je nakrútená ako intenzívny triler. A výsledku to skutočne pomáha. Osobne by som vyčítal iba málo vecí, avšak mám dojem, že ak by film začal samotným atentátom, bola by to jazda od začiatku do konca a nielen "až" po polhodinke. Ulice Ríma pôsobia až neprirodzene vyľudnene, ale keďže ide v podstate o interiérovú záležitosť, nejde o väčší prešľap. V "interiéri" sa nakoniec odohráva aj finále pripomínajúce rovnako vydarené poľské dielo Katyň.

Kromě situace, kdy marš regimentu SS supluje tikot časovače výbušného zařízení, je tu už jen konflikt „vyšších principů“ mezi postavami Burtona a Mastroianniho, co přináší dramatičnost. Když se mašinérie rozjede a začne se řešit poměr kolik za jednoho mrtvého jako kdyby přidávali olej do benzínu sekačky, zůstane jen mrazení z toho, jak jednoduché je páchat zlo, se kterým je svědomí smířeno. Dvanáctý Pius byl vyobrazen jako pěknej Čůrus..

Vedela som o tomto masakri, ale keď je to sfilmované, je to ešte väčšia hrôza. Chladná nemecká precíznosť v plánovaní akcie, bola mrazivá. Obdivuhodný bol Marcello Mastroianni, v úlohe otca Antónia. Netušila som, že by ma tento inokedy zvodca, mohol dokázať aj rozplakať. Tým nechcem povedať, že Richard Burton svojim výkonom za ním zaostával, no Marcello bol tentokrát neuveriteľne dobrý. Drsná hudba Ennia Morriconeho, presne zodpovedala atmosfére tohto drsného filmu.