Luna Papa (1999)

Absurdná tragikomédia, ktorú som mal po prvýkrát možnosť vidieť ešte na vysokej škole vo filmovom klube. Aj vtedy aj dnes po rokoch je dojem z nej rozpačitý. Má svoje vtipné a neopozerané momenty, miesta absolútne mimo realitu i stredoázijských postsovietskych krajín, no hlavná myšlienka - davová ľudská nenávisť na vyfabulovanom a kultúrnym kontextom podtrhnutom "idole falošnej čistoty" je nesmierne aktuálna. Postava otca i skvelej Čulpan sú ale tak pekne zahraté, že veľa odpúšťam a nemením hodnotenie štyroch hviezdičiek.

Takto si predstavujem dokonalý festivalový film. Živí, autentickí ľudia, krásna krajina, skutočné, uveriteľné problémy a konflikty, humor, silné city. Ani štipka falše. Ani nudy.
Žiadny prešpekulovaný príbeh, jednoduché, ale o to sviežejšie. Mám rada, keď vo filme môžem zažiť nielen nejaký vymyslený svet, ale aj kus ozajstného sveta niekde ďaleko na zemi, kde sa sotva dostanem. Bez pátosu, moralizmu, či politiky, nazrieť do života ľudí v nejakej haluznej krajine. Uzbekistan určite je „haluzná krajina“ a tento film život v nej približuje. Nie to ani náhodou dokument, ale je tak autentický, že lepšie ako dokument ukazuje túto krajinu a ľudí, ktorí v nej žijú. Ozajstní, nepočítačoví. Trochu im závidím tu rýdzu, prirodzenú realitu... My sme popri nich ako zelenina v skleníku :)

Príbeh o hľadaní otca vyrozprávaný budúcou matkou aj ešte nenarodeným dieťaťom. Bláznivé, alebo lepšie povedané absurdné dobrodužstvá ktoré zažíva hlavná hrdinka spolu so svojím zaostalým bratom a zásadovým otcom nás prevedú kásnou, hoci svojráznou, prírodou bývalého ZSSR, ktorá je rovnako reprezantatívna ako postavy ktoré stretávajú. Množstvo vizuálneho aj slovného humoru však svojím podaním nesadne každému.

Veľmi príjemná komédia s fajn hereckým osadenstvom, škoda len toho záveru s padajúcimi kravami a lietajúcimi strechami.

Roztomilá Čulpan Chamatova, v nemenej roztomilom poetickom príbehu s úžasným koncom. Snová tragikomédia v duchu starších Kusturicových filmov. 85% (k zhliadnutiu na YouTube)