Lady Chatterleyová (1993)

Pulzující čistě fyzický chtíč, hmatatelná chemie mezi oběma hlavními představiteli - Joely Richardson a Seanem Beanem, scenérie venkova a nad tím vším shlížející paní Boltonová, která pod pláštíkem ctnosti a blahosklonnosti rozjíždí vlastní mocenskou hru. Co si budeme povídat - ten konec má vyšší glykemický index než cukrkandl, ale omamnost představ a libida dokáže deklasovat ratio aspoň jedenkrát v životě, tož ten betelnej nadprůměr navalím... 80 %

Veľmi jemné a neoplzlé, i keď trocha fádne spracovanie slávneho románu D. H. Lawrencea o objavení harmónie prostredníctvom prežívania vlastnej sexuality. Chémia medzi Richardsonovou a Beanom je hmatateľná a Russell našiel spôsob, ako ju umiestniť na obrazovku. Mnoho scén medzi ústrednou dvojicou je natočených cez ploty a brány, čo naznačuje, že každý z nich je uzamknutý vo svojom svete. Tieto prekážky pretrvávajú i po „vzbĺknutí ich vášne“, naberajú však rysy akejsi symetrie. Podobných metafor je tam viacero, no neknižný romantický záver vnímam ako režisérov ústupok väčšinovému divákovi.

Lady Chatterley přišla o milence, napadlo mě, když se objevil titul filmu, záhy se ale ukázalo, že přišla spíš o vše ostatní. Osobně dlouhých debat s „přáteli“ neželím, i když bez nich je to spíš Lady a tramp. Zatímco první dva díly patří jednoznačně Lady Ch. a jejímu špásu, druhou polovinu série okupuje ďábelsky dokonalá Mrs. Bolton. A kéž by to byla ona, kdo má poslední slovo - přeslazenost závěru je totiž moc i na sladkostem holdujícího jedince.

Umiernenejší Ken Russel, trošku civilnejší, a príbehovejší než staršie filmy, ale stále je citiť ten zvláštny Russelovský rukopis. Herci hrajú síce skvele, aj dekorácie sú na výbornú ale príliš sa kecá a moc ma to nezaujalo. (literárnu predlohu som nečítal, takže nemôžem porovnávať)
Tentoraz som sa proste trošku nudil, takže za viac ako tri to nebude.

Trošku ma mrzí, že pri predstave, akým obsahovým potenciálom oplýva Lawrencov intelektuálno - erotický román, sa filmového spracovania nechopil trošku zručnejší hollywoodsky režisér. Russella neodsudzujem a po pravde sa mi táto televízna Lady Chatterleyová páčila. Russell sa snažil zostať verný knihe, čo oceňujem, medzi Joely Richardson a Seanom Beanom to úžasne iskrí len pri nenápadnom dotyku prstov a ich milostná romanca je jednou z tých, akú by sme my, nežné polovičky, chceli prežiť aj v reálnom živote navzdory predsudkom či konzervatívnej triednej spoločnosti. Hudba je zvláštna, no chvíľami melodická a príjemná. Lady Chatterleyovú som mala pri čítaní knihy dokonale vytvorenú vo svojich predstavách a spočiatku sa mi Joely nezdala byť vhodnou voľbou, no postupne som si k nej vydobila cestičku a bolo zrejmé, že sa so svojou postavou vžila. Seana Beana netreba komentovať, je to jeden z mála hercov, ktorému sa naozaj hodí stvárnenie samoľúbych, no vnútri rozorvaných a milujúcich mužov presne ako v Anne Karenine. Dlhá štvordielna séria, ktorá mi však ubiehala rýchlo a ja som aspoň na malú chvíľočku zatúžila byť na mieste Connie a prežiť takú vzrušujúcu a pulzujúcu vášeň po boku príťažlivého Mellorsa :-).