Valentino (1977)

Ken Russell zvládal podobné filmy dokonale, hoci v tomto prípade sa neubránil skratkovitým posunom v deji. Príbeh legendárnej hviezdy nemého filmu je postavený na skvelom výkone Rudolfa Nurejeva. Na scénu však príde aj opulentnosť, farebná krikľavosť a výstrednosť, tak známa z iných režisérových filmov.

V scenári je hromada postrádateľných vecí, na druhej strane mu chýba hromada vecí, ktoré by v ňom rozhodne byť mali. Z Valentinovho životopisu vyletelo všetko, čo nebolo v súlade s väčšinovým chcením (a nebolo toho málo). O čo diváčky prišli sa dočítajú v knihe The Screen God Who Loved Men. Na druhej strane ide o nadštandardný produkt zlatých sedemdesiatych rokov s ich podivuhodne inštinktívnym citom pre filmové kvality. Pre Rudyho fanúšika to však nie je práve film, ktorý by ho potešil po castingovej stránke - niekto zvlášť inteligentný usúdil, že herca, ktorý aj dobre tancoval tango musí zákonite stvárniť baleťák. Zákonite nie.

Dobre vymyslená fantázia je príťažlivejšia než fádna skutočnosť. Režisér Ken Russell to pochopil. V sérii životopisných filmov rozohral hru životov známych osobností prevažne umeleckého sveta (Mahler, Wagner, Liszt, Tesla, Čajkovskij a tuto Valentino) spojenú s režisérovým vlastným videním sveta, s okázalými gestami, krikľavo farebnou výstrednosťou, barokovou opulentnosťou kostýmov a špecifickým humorom. Prvky reality zmiešané s pridanými príbehmi, mýtami a vpašovanými replikami z Valentinových nemých filmov. Humor si berie na paškál neznesiteľné novinárske hyeny, moralizátorských xenofóbnych pisálkov, no najmä filmových producentov ako nenásytných peňazohrabcov. Hneď v úvode ľutujú Valentinovu smrť len preto, že ako živý im mohol ešte nahrabať riadne zisky. Hercov majú títo smradi len za bábky, ktoré musia počúvať. Takí istí sú taneční principáli. Samotní herci sa im niekedy veľmi, veľmi podobajú - tu konkrétne odporne vyrehlený tučniak Fatty Arbuckle, ktorému Valentino za jeho neznesiteľne buranské správanie elegantne preberie frajerku. Príbeh sa točí okolo nastrojenej truhly, ku ktorej sa prichádza rozlúčiť s predčasne zosnulou hviezdou plejáda rozličných obdivovateliek, frajeriek, manželky. A spomínajú. Výsledkom je plastický, farebný, ukričaný, tanečne dokonalý a humorom predchnutý film. Čerta starého záleží na fyzickej podobnosti ruského baleťáka Nurejeva s Valentinom. Pre túto úlohu bol ako stvorený.

Priemer. 6/10.

Vadili mi tam skratkovite posuny v deji, rezisersky dost slabe, Nurejev ma totalne nebavil : 50 %