Kýč je když... (1962)

"No a co, to je snad chyba, když se hned pozná vo co de?!"Traja samozvaní intelektuálni kritici v baretkách (jeden má dokonca aj okuliare s hrubým rámom a fajku) chodia po Prahe, hľadajú gýč a vynášajú nad ním nemilosrdné súdy. Zdrojov k svojmu spravodlivému pohoršeniu majú dosť, od úžitkového umenia až po estrády. Niektoré postrehy sú celkom vtipné, niektoré zbytočne povýšenecké, občas mám dojem sa trochu zamieňajú pojmy a finálny verdikt je, že obľuba gýču je niečo ako buržoázny prežitok, ktorý nemá vo vyspelej socialistickej spoločnosti čo hľadať, ale je ťažké ho úplne vykoreniť, pretože ho ľudia napriek všetkému majú stále radi. Dnes už miestami nechcene smiešne pôsobiaca záležitosť za tri zhmotnelé pubertálne vidiny,"Já jenom, jestli to byl kýč už tenkrát, když sa mu to líbilo, anebo až teď, když na to přišel?"

:-)

Proti imperialistům se muselo bojovat všemožnými způsoby, třeba i porcelánovým jelenem v říji.

Je jedno, jestli brojíme jako komunisti proti imperialismu nebo jako kapitalisté proti socialismu. Boj s kýčem je věčný, ačkoli se snažíme o jeho vymýcení, je stále tady. A zřejmě tady i zůstane dokud se tzv. umělci nepřestanou "inspirovat" skutečnými umělci.

Ani jeden trpaslik...