Kaidan jukidžóró (1968)

Majster sochár so svojím učeníkom našli v zasneženom lese strom vhodný na prípravu sochy. Počas búrlivej noci sa ukryjú v chalupke, kde ich navštívi nádherná Zimná pani. Majstra sochára zabije, no mladého učeníka pustí s podmienkou mlčanlivosti.
Učeník, dnes už mladý majster sochár na strašnú udalosť nemôže zabudnúť. Jedného dňa pred svojim domom objaví neznáme dievča, Yuuki, do ktorej sa na prvý pohľad zamiluje.
Ako čas plynie, dvojica sa zasnúbi a narodí sa im krásny, milovaný synček.
Yuuki má ale za sebou nemilú minulosť, na ktorú sa snaží zabudnúť a vytvoriť si nový, krásny život.

Chválim výborný, prepracovaný príbeh, herecké výkony ústrednej trojice a mrazivú, tajomnú atmosféru, z ktorej budete mať husiu kožu.
Scény so Zimnou pani sú veľmi nepríjemné (v dobrom slova zmysle) a napínavé, avšak plné krásy a lásky k rodine a svojim blízkym. Osobne, keby som nevidel veľa depresivných snímkov, záverečná scéna ma zamrazí, tak že ma aj rozplače.
Mínusy som nenašiel takmer žiadne, čo sa mi ale veľmi nepáči je herecké obsadenie.
Ústredná, hl. trojica je fajn, no ostatní za zmienku nestoja.
Čo mi ešte trochu vadilo bolo aj to, ako sa film zo začiatku veľmi pomaly vlečie a miestami až nudí, no inak to je kvalitná, mierne depresívna ducharina. Celkovo to vidím na slušné 4 hviezdy. 80%

Atmosferická filmová adaptácia z dávneho japonského folklóru pochádzajúcej legendy o Snežnej žene, v tomto prípade sa pridržiavajúca jej podoby z knihy Kwaidan: Stories and Studies of Strange Things od spisovateľa Lafcadia Hearna. Japonská mytológia Snežnú ženu Yuki-onna často vykresľuje ako hrôzostrašnú, neľudskú bytosť, bažiacu po krvi a dušiach najmä malých detí, takto epicky však príbeh o nej Hearnovi kedysi vyrozprával istý roľník z provincie Musashi a ten ho samozrejme následne použil v spomínanej zbierke strašidelných japonských mýtov, tkzv. kaidanov. Tematikou Yuki-onna sa na striebornom plátne štyri roky predtým zaoberal už Masaki Kobayaši v poviedkovom horore Kwaidan, Tanakova celovečerná verzia však tomuto, asi najznámejšiemu kaidanu ešte viac pridala na pôsobivosti a intenzite. Démonickú snežnú ženu je možné považovať za akéhosi predchodcu bledých krásavíc ako sú Sadako či Kayako a keď zoberieme do úvahy rok natočenia snímky, tak je zrejmé, že na vtedajšie publikum musel jej zjav pôsobiť minimálne rovnako hrozivo ako vzhľad spomínaných dvoch dám na súčasníka.

Není to dílo mistra, ale dá se to zhlédnout.(50%)

Jednoduchý přímočarý příběh, pomalé tempo a výborné duchařské pasáže. Sněžná žena je opravdu velmi děsivá a scény, kde se objevuje jsou velmi atmosférické.

Nádherně baladickej a zasněženej kaidan, kde by se dala atmosféra krájet.