Isčeznuvšaja imperija (2008)

Sonda do dospievania v Sovietskom zväze. Ako sa to spomína vjednom z komentárov, tak trochu ruské Pelišky. Je vidieť že aj Rusi sa vedia kriticky pozrieť na svoju minulosť, to iba liberálnjšia časť populácie má pocit že súčasné Rusko stále funguje na báze kolchozov a gulagov. Netvrdím zrovna že je kolískou toho najlepšieho zriadenia spoločnosti v súčasnosti, na druhej strane má k nemu zo všetkých krajín (tých bohatších) asi najbližšie. Film mohol byť o niečo viac zaujímavý, jednoznečne jeho najsilnejšou stránkou bola hudba a mládež ktorá sa bavila na "západné" hity prespievané ruskou kapelou a samozrejme antikvariát.

Socialistická realita bez socialistického realizmu. Takých filmov sú mraky, ale rozhodne nie odohrávajúcich sa v tomto prostredí, samotnom jadre svetového komunizmu. Dôraz je pritom na civilnosť a každodennosť študentov, do ktorých životov zasahuje viac nová spolužiačka v minisukni alebo nový album Rolling Stones, čo sa dá zohnať na čiernom trhu, než medzinárodné politika, studená vojna, komunistická propaganda či súboj svetových ideológií. Zrejme z toho dôvodu boli aj vybraté tie najmŕtvejšie roky, kedy sa ani na tom poli vlastne nič významne dejinotvorného neodohrávalo...

Dôvodov, prečo sa mi táto ruská nostalgická spomienka na "staré dobré časy" páčila viac, ako tie naše tuzemské, je niekoľko. Napríklad ma tu nemusí trápiť, že asi to bolo kedysi možno trochu inak a nie tak idylické, pretože nie som Rus. No a nemusím sledovať znova tie isté česko-slovenské ksichty v tých istých typologicky presných úlohách. Tu sú všetci pre mňa neopozeraní. Ústredný pár je možno ten najkrajší a najsympatickejší, aký som za poslednú dobu videl. Na Sergejovi sa mi páčilo, že je postava veľmi aktívna a v jeho veku to znamená, že robí aj chyby. Ale život žije celkom naplno a má aspoň na čo spomínať. Napriek tomu, že v záverečnej časti film naberie trochu iný charakter.

TrochuPelíšky, trochuRebelové, príbehy mladých ľudí z čias reálneho socializmu za Brežneva sa asi nikdy neomrzia. Kým existuje generácia, ktorá na to spomína, v dobrom aj v zlom, asi sa budú vždy natáčať, trebárs aj v Rusku. Nie je to len rock'n' roll tajne kupovaný na platniach, trvalý nedostatok peňazí, ale aj zaujímavé momenty, ako sa aj tam cenilo české pivo alebo limuzína T603. Štyri hviezdy ani nie z nostalgie, ale hlavne za prekvapenie, čo prišlo od Šachnazarova, ktorý bol pre mňa v starších filmoch akosi nepozerateľný.
––––Naša adresa je ZSSR, Serioža. Čo je toto? Kde je Moskva? Nespoznávam ju.

Len tak si ležím na gauči, televízor stále zapnutý po skončenom futbale a zrazu začne tento filmík. Hneď ma zaujal a už ma nepustil až pokým neskončil. Upútala ma nádherná atmosféra Sovietskeho zväzu a mladí chlapci, v ktorých životoch som sa miestami nachádzal. Ku koncu sa film trošku odkloní od doterajšieho študentského poňatia z čoho som osobne nadšený nebol a preto o hviezdu menej. Tak či tak ale vrelo odporúčam.