Il terzo occhio (1966)

Celkom slušný taliansky triler-giallo s vtedy mladým Nerom. Aj keď Nero miestami prehráva. Viac sa mi síce páčil začiatok filmu, zhruba po úmrtie prvých dvoch ľudí približne v rovnaký okamih, aj atmosférou, potom to skĺzlo do typickej vyvraždvačky s duševne prepnutým hlavným antihrdinom. Vyskytuje sa tu aj pár logických chybičiek, ale je ich relatívnej menej oproti podobným filmom. Zaujímavé, ako sa tvorcovia snažili dostať do filmu nahotu a možno aj sex, ale všetko podstatné a jednoznačné je starostlivo zakryté.

Veľmi elegantne, a s citom nakrútený psychothriller, silne inšpirovaný Psychom od A. Hitchcocka. Okrem Hitchcockových thrillerov mi pripomínal španielske giallo La Residencia, ktoré malo podobnú atmosféru, nehovoriac o rovnakom až "chorobnom" vzťahu matky a syna, ktorý sa vinie na pozadí príbehu, a zároveň aj prostredí starej vily, kde sa oba filmy väčšinu času odohrávajú.. Narozdieľ od neskorších giall, však v Il Terzo occhio nejde o prekvapivú pointu v závere, ani o neznámeho vraha, ale skôr o prekvapivé zvraty v samotnom deji, práve s výnimkou záveru. Keďže však ide o taliansku odpoveď na anglosaské a americké psychothrilleri, dočkáme sa tu oveľa "gotickejšej" atmosféry, pomerne slušného počtu mŕtvych a explicitne zobrazeného násilia (na svoju dobu samozrejme). Kvalitný, atmosférický mix pregialla a psychothrileru dopĺňa zaujímavá hudba (ktorá hrá takmer neustále..) a samozrejme veľmi dobré herecké výkony hlavných predstaviteľov, s Francom Nerom na čele.
Keďže dej bol veľmi nepredvídateľný, a na rozdiel od klasických thrillerov, tu bolo negatívnych postáv viac, nie len jediný psychopat, bol som veľmi spokojný...

Skutečně jde o Psycho po italsku, které už příliš nepřekvapí.(50%)

Psycho po italsku, které nemá už čím překvapit.

Atmosferický mix gothic horroru/thrilleru v hlavní roli s výborným Frankem Nerem. V roce 1979 příběh po svém adaptoval Joe D'Amato jako Buio Omega.