Helene (2020)

Pekný životopisný príbeh približujúci skôr osobnosť fínskej maliarky Helene Schjerfbeckovej ako jej život. V podstate ide o romantický príbeh Heleninej nenaplnenej lásky, ktorý však je len červenou niťou vinúcou sa jej životom v ústraní konzervatívneho fínskeho vidieka. Produkcia je kvalitná a citlivo prekladá dej akoby lyrickými pasážami bez dialógov vyplnené len hudbou, v ktorých môžeme vnímať krásu krajiny, obrazu alebo citové pohnutia hrdinov. Herci hrajú výborne a najmä Laura Birn zvládla výborne náročnú úlohu častokrát vyjadrovať citové rozpoloženie bez slov.. 70%

Patrím medzi milovníkov umenia a taktiež Fínska, takže som bol na Helene pochopiteľne zvedavý. Táto utiahnutá žena mala pomerne smutný a samotársky život, no napriek tomu, že sa sama tak podceňovala, zaradila sa medzi najslávnejšie fínske maliarky celkovo. Mne osobne sa jej realistické maľby až tak nepáčia, ale v porovnaní s inými jej súčasníkmi to bolo ešte celkom pôsobivé. Čo sa týka filmu, mám pocit, že to bolo až príliš natiahnuté a kľudne by sa to zmestilo aj do 80 minút. Bolo tu množstvo lyrických a hluchých fáz, ktoré spôsobili pomerne strnulé tempo celého filmu. Kvôli tomu, len 3*

Najsilnejšie boli záverečné ukážky obrazov Heleny Schjerfbeckovej. Musím uznať, že jej tvorba má niečo do seba, skvele zodpovedá fínskemu prostrediu a odzrkadľuje jeho šedé odtiene. Takisto niektoré exteriérové scény spĺňali moje estetické nároky. Celkovo sa ale bohužiaľ jedná o pomerne mdlý a nevýrazný životopisný počin. O strhnutie jednej hviezdy sa navyše postarali dialógy hlavných postáv mľaskajúcich pri jedle (to je niečo, čo ma vytáča do nepríčetna), ktoré sa vo filme zopakovali dokonca dvakrát.

Historické maľby boli zvyčajne doménou mužských maliarov, Helen ten poriadok narušila, napriek tomu, že diela mali spočiatku len malé pochopenie zo strany verejnosti. Laura Birn bola výbornou voľnou práva na túto postavu. Minimálne vizuálne. Film nie je žiadnym trhákom, skôr pomalou, naozaj až artovou záležitosťou. Príbeh o umelkyni a nenaplnenej žene v dobe patriarchátu, keď ešte v skutočnosti panoval. Nenudil som sa a nie je to typický červený film, ale pocitovo mu pridám. Umenie vo filme a i sám film je umením.

Nádherná kamera se spoustou vymazlených obrazových kompozic, seversky úsporně pomalé vyprávění plné potlačovaných emocí v souladu s naturelem hlavní hrdinky.