Porodní bába (2015)

viac dramatické , ako "romantické". Troška rozkúskované, troška nedotiahnuté. Nepasoval mi tam ten "fínsky likvidátor" ... a dosť povrchne bol riešený druhy hlavný predstaviteľ (Lauri Tilkanen). Zdá sa, že knižná predloha predči filmové spracovanie. Dosť ma zarazila záverečná poznámka o "nechcených deťoch a mamách" (okolo 700) z tohto obdobia zo strany fínskej vlády.. Kurnik šopa !!!!

Filmov z obdobia druhej svetovej vojny vzniká všade každý rok veľké množstvo. A je niekedy ťažké urobiť originálny film, alebo minimálne dostatočne zaujímavý na to, aby udržal našu pozornosť od začiatku do konca. "Kätilö" to zvláda celkom schopne. Ešte som nevidel film z tejto doby orientovaný na Fínsko a je aj celkom pozoruhodné vidieť, že sa k Fínom nesprávali tak, ako k mnohým iným. Na druhej strane mám pocit, že tento film som videl tohto roku spracovaný aj vo filmeColonia. Len vymeňme obdobie a niektoré scénky. A ináč je to v podstate ten istý film. Spojený s romantikou. Ale napriek tomu mám pocit, že tu to bolo spracované zaujímavejšie. Herci sú podľa mňa dobrí a uveriteľní, prostredie je výborné a neustála zima tomu tiež niečo pridáva. Možno tá lovestory nemusela byť až tak tlačená a najmä v závere to na mňa pôsobí dosť neprirodzene. Celkovo som si film užil, malo to svoje dobré momenty a tie dve hodiny času, čo som tomu venoval neľutujem. Rozhodnite sa sami.Hodnotenie: B

Kniha je vrstevnaté syrové vyprávění hlavní hrdinky. Nepopsatelné, naprosto strhující rytmem, jazykem, obrazy, dějem. Film je plytké, popisné, neuvěřitelné (ve smyslu pravdivosti) milostné drama, se špatnými herci (na vině bude nejspíš režisér; proč musí Víločka vypadat jako ošklivka Betty, hlavní padouch SS jako karikatura a milenec jako účastník super star?), s krásnými záběry severské přírody a ilustrativní druhou světovou válkou kdesi mimo „klasické“ válečné lokace. Ve výsledku jako bych viděla perníkovou chaloupku i s Jeníčkem, Mařenkou, Ježibabou i Ježidědkem ve válečném filmu. Vše pro mě podstatné z knihy ve filmu není. Budu se opakovat, ale je to kýč jako bič. Co mě nejvíce zklamalo, že se na tomto podílela jako scénáristka samotná spisovatelka Katja Kettu.

Mám smolu, alebo šťastie, že som túto krásnu knihu čítala a to jedným dychom. Historický dramatický príbeh o pomaly sa napĺňajúcej láske v období druhej svetovej vojny. Úžasne vykreslená fínska príroda a drsné osudy ľudí v tábore aj mimo neho. Nemala som veľké očakávania, nakoľko toľko obrazov a zvratov je nemožné vtesnať do dvojhodinového filmu, ale totálne som bola sklamaná. Zrýchlené podanie okresaného deja nestačilo na to, aby si divák našiel nejaký vzťah k hlavným postavám. Krista Kosonen tu bola nepresvedčivá, aj keď v Jokinenovej Očiste podala dobrý výkon. A ten unáhlený záver, na ktorý som bola veľmi zvedavá, režisér vôbec nerozohral a tým celý film úplne potopil. Preto odo mňa také nízke hodnotenie.

Je to ďalší výborný vojnový film v podaní fínskej kinematografie. Ak sa mu chcem trocha venovať po historickej stránke, musíme si odmyslieť tu romantickú vsuvku a tak mi z filmu veľa neostalo. Táto časť tzv. Laponskej vojny bola pre obyvateľov tejto časti Fínska tou najstrašnejšou morou. Na rozkaz Hitlera, ktorý sa chcel Fínsku pomstiť za akt prímeria so Sovietmi, ostalo v Laponsku pri ústupe nemeckej armády, len spálená zem a ľudské utrpenia. Táto časť vojny je veľmi dobre zobrazená vo filme Vojna v severnej Európe, 2007 ale predovšetkým jeho druhý diel pod názvom Spálená zem. Niekoľko krát sa vo filme premietla otázka vytváraných zmiešaných vzťahov medzi miestnymi fínskymi ženami a nemeckými vojakmi. Po vojne sa do Nemecka dostalo len pár týchto žien so svojimi deťmi, ostatným (okolo 700 žien) ostali vo Fínsku len oči pre plač. K vysvetleniu tejto otázky je spracovaný výborný film Dva životy, 2012.