Hedvábná cesta (2007)

Romantická knížka Bariccoa inspirovala vytříbenou podívanou, v níž lze obdivovat kameru Alaina Dostieho i minimalistické poryvy klavíru Sakamota v podobě tak hypnotické, až vás dokonale uspí. Na pozadí zajímavé historické situace se rozvíjí hezké, ale bohužel unylé vyprávění, jemuž škodí přílišný důraz na jemnost a tlumenost emocí, směřující k likvidaci všech potenciálně napínavých okamžiků. (Alena Prokopová, Ci 08/2008)

Tento film určite nepoteší každého... Záležať bude určite aj od faktu, či divák čítal knižnú predlohu alebo nie. Otázka, ktorá mi po dopozeraní filmu ihneď napadla bola: Môžeme naozaj sledovať film trvajúci takmer dve hodiny len pre jeho ohromujúcu kinematografiu a nejaký pohľad na rozprávanie príbehov, alebo by to malo byť skôr naopak? Myslím, že "Silk" dokazuje, že je to často nemožné primerane preložiť hlbokú, emocionálne nabitú knihu do dôveryhodného a príjemného filmu. Osobne som sa strašne nudil menej ako polovicu filmu. A to cestovanie bolo, tiež trošku nedomyslené a chaotické. Niekedy som mal pocit, že tvorcovia, by si mali trošku viac naštudovať základné fakty a údaje ohodvábnej ceste. Áno, je to vizuálne presvedčivé. A áno, v herectve sú nejaké jemné momenty, najmä od Alfreda Moliny. Ale celé to zanecháva v divákovi dosť neuspokojivý pocit... pocit, že so všetkými tými peniazmi, zdrojmi a brilantnými hercami mohli prísť s niečím iným.

Trochu překvapuji sám sebe, že jsem schopen napsat komentář po několika dnech od zhlédnutí filmu. Bylo to totiž utrpení. Jinými slovy - film absorbujte v případě těžkého keiroholismu. Jinak není o co stát. Ještě bych asi zmínil scenérie a hudbu. Film vypráví příběh jistého Francouze, jenž má v hlubinách 19. století možnost cestovat do Japonska kvůli obchodu s hedvábím. Dynamika děje spočívá v tom, že ve Francii na něj čeká Keira, kterou se snaží oplodnit, zatímco do Japonska jezdí za "gejšou", se kterou se snaží (překvapivě) o totéž. Svědomí ho jaksi netrápí. Akorát občas zajde do bordelu za prostitutkou, která mu překládá dopisy. No a to je jaksi vše. Apatické 2 hvězdičky...

Po prečítaní knižnej predlohy som bola veľmi zvedavá na filmové spracovanie. To ma bohužiaľ sklamalo, najmä kvôli obsadeniu hlavnej postavy. Michael Pitt je na postavu Hervé Joncoura primladý, pôsobí nezrelo a neatraktívne. Celkovo bol pre mňa film oveľa slabším zážitkom ako kniha, chýbala mu hlavne jej hĺbka a tajomnosť. Záver knihy ma dojal k slzám, film so mnou ani nehol.

_[Obsahuje SPOILERISKO]_ Tak toto bol zaujímavý zážitok. Lyrická melanchólia plynúca pomalšie ako stojatá voda, vizuálna, alebo lepšie povedané audiovizuálna perfekcia. Kamera je bezpochyby vrchol tohto filmu, pri ktorom ak trafíte správnu náladu, mŕtvolné tempo a relatívne žiadne výrazné posuny v deji vás nijako nesklamú. Ja som ju našťastie trafil, ale bola to skôr náhoda - cielene je to úloha určite náročná. Nádherné zábery dopĺňa krásna hudba so všadeprítomným klavírom (čo je pre mňa vždy plus) a ak sú tie zábery ešte skrášlené Keirinkou, mne viac vlastne ani netreba. Napriek negatívam a viacerým logickým kixom to v sebe malo niečo zvláštne, čo sa mi zapáčilo a nepustilo. Možno to bolo skĺbenie európskeho a východoázijského štýlu, ktorý (na mňa) zafungoval očividne naplno. Ďaľšou možnosťou je, že to bola až taká nuda, že sa mi to páčilo, ale to je nepravdepodobné. To je na tom to divné - nenudil som sa, aj keď si to 70% scén doslova pýtalo. Michael Pitt nebol vôbec šťastná voľba, vyzeral ako nepodarený doktor Chase v prvých sériách seriálu House, M.D. Jeho hlas ale celkom ušiel a preto voice over nebol najhorší. Správanie hlavného hrdinu je blízke tomu, ako je (ne)sympatický - vymeniť Keiru za rovnako plochú Číňanku v Japonsku? Srsly? U mad bro? Veď tých čínskych žien je na stovky miliónov a všetky dokopy sa nevyrovnajú londýnskemu pokladíku. Slovom, blbec. Keira dostala (opäť?!) veľmi málo priestoru, uvítal by som, ak by jeden výjazd do Japonska bol ukázaný z jej pohľadu, čo zažíva doma a pod...Ďaľšia vec (SPOILEROVÁ) - chúďa moje, ledva si zahrá a oni ju zabijú? No to ma poser, povedal som si v prvej chvíli a sám som sa nad sebou zarazil, ako ma to naštvalo. To som ale nevedel, čo sa bude diať ďalej. Od tohto momentu až po koniec ide pre mňa o 100% záležitosť, ktorá vrcholí Keirinkiným voice overom a plne prebíja tú predošlú "nudu", ktorá ma vlastne ani nenudila. Hodnotenie 3* plne chápem, jedinci s 2* a menej film s veľkou pravdepodobnosťou nepochopili, u mňa to nechalo peknú a najmä zvláštnu emóciu, ktorú si rád zopakujem, takže sa nehanbím dať plné 4* a vôbec nevylučujem, že po ďalšom pozretí to bude za päť hviezd. 85%