Feliciina cesta (1999)

Jemne tragikomické dielko v hereckom koncerte Boba Hoskinsa, ktoré je takou melancholickou spoveďou dvoch osamelých duší, kričiacich ale dve rozdielne túžby. Typická atmosféra Made in UK, krásny írsky hudobný podmaz a hlavne pôsobivý Hoskins tomu dávajú netradičný pochmúrny fíling, len škoda, že viac už nič.

Moje tretie stretnutie s A. Egoyanom a rozhodne zatiaľ to najlepšie. Táto netradične vykreslená anatómia jedného psychopata sa mi dostala riadne pod kožu. Niečo tu síce na mňa pôsobilo neprirodzene alebo smiešne, ale našťastie toho nebolo veľa - napr. myslím, že časť s Jehovistami sa kľudne mohla vypustiť. Ale zas bola sranda sledovať, ako na nich Joe vyvaľuje oči. To je ale k negatívam asi tak všetko. To ďalšie si už zaslúži len samú chválu. Od zaujímavo nelineárne vyrozprávaného príbehu a spájania mozaiky životov hlavných postáv, cez hercov až po nádhernú írsku hudbu, ktorá celú tú podmanivú atmosféru plynúcu z prazvláštneho vzťahu tých dvoch a ich vzájomných dialógov, ešte umocnila. A to treba ďalej vyzdvinúť aj to, ako sa tu krásne postavy vyvíjali a ako postupne, po malých dávkach a na základe rôznych detailov, servírovali divákovi svoj charakter. Pozoruhodné, výborná záležitosť.85/100

Hodně neotřele pojatá studie psychopata s opravdu unikátním hereckým výkonem Boba Hoskinse a ač jde v kontextu Egoyanovy tvorby o jednodušší a méně vrstevnatý film (Egoyanovým uměleckým vrcholem je rozhodně zatím aktuálně poslední snímekVzpomeň si), kanadský režisér v případě Feliciiny cesty dokázal velmi originálně naplnit psychologický thriller humorem a ironií, což je v daném žánru dosti nezvyklé, ale pro Egoyanovu tvorbu v podstatě charakteristické. Osudové setkání truchlivé anglického kuchaře a naivní irské dívky v kýčovitém magnetismu televizního kurzu vaření, z kterého nejednomu zaskočí sousto v hrdle...

Feliciina cesta. Třetí Atomův film, co jsem viděl. Třetí a přesto úplně jiný, než předchozí dva. Dívka, hledajícího svého přítele a vedoucí kantýny. Dvě, na první pohled úplně jiné postavy. Jedna, v podání skvělé Elanie Cassidy, ta druhá v podání mnohem lepšího Boba Hoskinse. Naivní a důvěřivá dívka a na první pohled postarší, milý pán, který se jí jen snaží pomoct. Jenomže nic není tak snadné, jak se na první pohled zdá a tak začíná pomalu, ale jistě odhalování nejen jeho, ale i dívčiné minulosti, které vyústí ve velmi povedeném finále.

V úplnom úžase som sa nechal uniesť dejom. Od filmu som očakával oddychovku dychovku. V titulkoch vyskočilo scenár a réžia Atom Egoyan a ja som začal tušiť že toto nebude len tak lážo-plážo. V podstate veľmi simple príbeh o írskom dievčati ktoré sa vybralo na cestu do anglicka hľadať svojho milého ktorý jej sľúbil svoje srdce. Na ceste sa jej však ako to už chodí prihodia okolnosti ktoré akosi pozmenia jej plány. Musím sa priznať že už dávno som nevidel čosi tak nenápadne a pritom tak šokujúce. Po celý film som netušil kam film vlastne speje a čo sa udeje v ďalšom obraze. Film nádherne preskakoval v deji z prítomnosti do minulosti a tým mi objasnil o čo hrdinke ide i keď nič by sa nestalo keby tam írska časť ani nebola pretože i bez nej sa to dalo dovtípiť. Ale minulosť našeho anglickeho hrdinu tá nám veru prezradila v kontexte s jeho postavou naozaj dosť. Nie som velkým fanúšikom írskej tradičnej hudby ale v prestrihoch na írsku časť som sa cítil vskutku ukľudňujúco, dokonca počas celého filmu ma ani na chvíľku nenapadlo že by hlavnej hrdinke mohlo byť ublížené. A čo sa týka Boba Hoskinsa ten by si nezaslúžil 5* ale prinajmenšom 50. Nenápadné ale veľmi silné.