Der Fan (1982)

Nudná dráma o psychopatickej tínedžerke, ktorá dostane "zálusk" na svojho idola - popového speváka. Kde sa však dostala k tej psychóze, nie je vysvetlené. Dlhé nezáživne zábery a málo zhovorčivé dialógy. K tomu divné chovanie postáv a toporné herecké výkony. Dievčina rozsype poštárovi tašku plnú listov a on iba pokrúti hlavou a nechá to tak...a podobných trápností je tu viac. Záver sa nesie v štýle nahoty a šokantnej nekrofílie ako keby sa nechumelilo. Film má bližšie k amatérčine ako k poctivej filmárčine.

Tu nemci v ranných 80-kach rozbehli maratón o život jednej " POP MUSIC STAR " a jednej " FATAL FAN " holčiny ( ee groupie ) , ktorej sa opovážil, nedovoliť byť MU viac , ako post / koncerntnou posteľnou záležitosťou. Ona MU potom náležite vyjadrí , ako ho celú tú minutáž milovala ( podľa Mňa inšpirovaný bol aj J Buttgereit - NEKROMANTIK 2 ) . V celku nerušiace spracovanie , slušne odpískané...no ale tá hudba Ma rozbila na črepy !

Keď porovnám kontrast mojich slov s komentármi 2 užívateľov, nachádzajúcich sa podo mnou, sa cítim, akoby som zhliadol rozdielnu snímku. Der Fan je príbehom o osudovej fascinácii mladého dievčaťa popovým idolom. Námet ukrývajúci rozmanité možnosti realizácie však tvorcovia zakopali pod čiernu zem extrémne nudným spracovaním, v ktorom sú naťahované prázdne scény ďaleko nad únosnosťou bežného diváka – zábery, keď hlavná hrdinka už po niekoľký raz prichádza na poštu s nádejou, že obdrží list od svojho idolu, nie sú jediným exemplárnym dôkazom o veľmi chabom scenári filmu. Z veľmi širokého hľadiska by sa film dal zaradiť do škatuľky „poetický horor“, lenže v tomto prípadne poetická stránka filmu, teda väčšinová časť, prezentujúca vnútorné monológy ústrednej postavy, kĺže po povrchu a krásne nudí a taktiež neposkytuje výraznejšie ponorenie do sveta mladej dievčiny, ktorej život, rodinný, školský, okrajový výskyt opačného pohľadu (okrem spomínaného speváka), je zredukovaný do niekoľkých krátkych scén, ktoré svojou konštrukciou evokujú len okrajový materiál, slúžiaci na natiahnutie už tak riedkej story do celovečerných rozmerov. Hororová časť filmu, ktorá svojho času vzbudila pohoršenie, je obsiahnutá asi do záverečných 15 minút, no keď mám povedať pravdu, viac by ma dokázala zhnusiť v literárnej podobe. Kamera vo filme patrí medzi tie konzervatívnejšie a až na permanentne obnaženú mladučkú hlavnú predstaviteľku, nemá čím pobúriť. Určite treba vyzdvihnúť odvážny herecký výkon vtedy 17 ročnej Désirée Nosbusch, ktorá je vlastne jediným pozitívom celého diela. Predstaviteľ jej hudobného idolu má párkrát úprimne rozosmial svojou nemennou mimikou a pomalými, robotickými pohybmi. Na záver ešte poznamenám, že okrem jedinej scény, kedy sa hlavná hrdinka ocitá prvýkrát v Berlíne, je vo filme použitá otrasná popová hudba a týmto môžem svoju kritiku spečatiť a na film ľahko zabudnúť.

Od obdivu ku kostnej múčke. Až takto sa vyvinie vzťah mladej Simony k idolu (k spevákovi pop-music). Ak bolo zámerom tohto filmu šokovať, tak vyšiel dokonale. Asi po 50 minútach, vyplnených najmä úvahami fanynky, konečne príde očakávaná akcia, ktorá vyráža dych. Keby toto videl Joe D´Amato asi by musel zblednúť od závisti. Jeho Buio Omega (1979) je popri Der Fan predsa len trochu bez šťavy. Oba tieto filmy sa stretávajú v témach nekrofílie a kanibalizmu aj v okázalom zobrazení nahoty. V Der Fan ich môžeme nájsť v podstatne vyspelejšom spracovaní. Film bol naozaj dobre technicky zvládnutý (aj zahraný - najmä Désirée Nosbusch) a pri jeho sledovaní som takmer nemal pocit, že vznikol ešte pred 28 rokmi. Kamera často zaostrí na detail a potom sa vzdiali. Nevyžíva sa v opisnej mäsiarčine, to podstatné ukáže, ostatné zostane mimo záber a doznieva v mysli diváka, ktorý si neveriacky kladie dokola tú istú otázku: "Preboha, čo sa to tu deje?" Záver ma donútil k tomu, aby som film pozeral odznova a v úvahách dievčiny hľadal zdôvodnenia jej hrozného činu. No neviem, či sa mi to podarilo (každopádne vďaka ricci.s za titulky).

Hororík o Simone, ktorá istého popového speváka miluje viac, ako je zdravé. Väčšinu filmu tvoria vnútorné monológy a myšlienky pošahanej a posadnutej holky, ako ho strašne miluje, ako ho chce spraviť šťastným, čo by bolo keby... atď. Ale potom príde záver a musím uznať, že je to dosť sila! Pri premiére žiadali Nemci o cenzúru alebo úplný zákaz vysielania a je mi jasné, prečo. Kvalitná bola aj hudba. 80%