Danza macabra (1964)

Perfekty ciernobiely film o cloveku, ktory sa rozhodol stravit noc na strasidelnom hrade - v utrobach ozivaju stare vrazdy, najradsej mam tie zo stredoveku, hoci tu nejde o stredovek. Vyborne kulisy, dialogy, perfektna hudba a hlavne rezisersky talent Margheritiho. Barbara Steele /8 a 1/2/ bola vyborna, videl som Giovanni Cianfrigliu /Dva Vytecnici, Suda a Licha, Jestli se Rozzlobime, budeme zli/. Margheriti je nepravom zabudnuty talentovany reziser, hodne mimo mainstreamu, coz je obrovska skoda . 87 %

Včera som si urobil výlet do horrorovej histórie. Pustil som si starý taliasnko francúzsky čiernobiely snímok "Danza macabra", ktorý v roku 1964 natočil režisér Antonio Margheriti. Horrorový príbeh o ambicioznom novinárovi Alanovi Foresterovi, ktorý sa podujme stráviť noc zosnulých na neobývanom strašidelnom zámku v Providence na mňa zapôsobil. Zrejme aj vďaka tomu, že som si ho pozrel okolo polnoci a v pôvodnom znení (po taliansky) s českými titulkami. Bol to výborný, silne atmosferický gothický horror. ****

Keď sa v úvode snímku neveriacemu Tomášovi popisuje, čo čaká človeka, ktorý cez noc smrti strávi voľné chvíle v tajuplnom zámku, tešíte sa na horor plný strašidelnej atmosféry, podporovanej gotickou výpravou v čiernobielom prevedení. Film, to spĺňa ale len po technickej stránke, tá obsahová za moc nestojí. Podmaniť si diváka sa mu veľmi nedarí.

Tento príbeh mi bol hneď od začiatku povedomý a vzápätí som pochopil, že aj musí byť, lebo tým istým príbehom disponuje aj Nella stretta morsa del ragno z bravúrnym Kinskim. Tu predstaviteľ E.A.Poe nevzbudzoval strach ani hrôzu. Tak kúzlo poznania z neznáma tým pádom bolo preč, lebo už som vedel čo sa tam bude diať. A vtom vidím veľkú chybu, lebo ma nemal už čím prekvapiť. Dobové kostýmy boli ukážkové, mrazivo hrôzostrašné kulisy vzbudzovali strašidelnosť, ponurá atmosféra, ktorú skvelo doplnila Ortolaniho hudba boli tiež skvostné. Čierno biely kontrast s prostredím bol úchvatný. Herecké obsadenie ma tak nebavilo ako už v zmienenom Nella stretta morsa del ragno. B.Steele v každom filme vie zbudiť pozornosť publika, hlavne toho mužského lebo jej precítenosť a zmyselnosť srší z každej role. Len škoda, že tento príbeh ma už vôbec nebavil, keď som ho už raz videl.

„Danza macabra“ je pro mě velmi příjemným překvapením, kdy jsem nečekal, že by na mě film dokázal takhle zapůsobit. On používá jednoduché nástroje (tmu, zvuky, nečekaná zjevení a nakonec i násilí), ale díky jejich přístupu, díky tomu, že se nebojí sem tem trochy té realističnosti až naturalismu, se ve výsledku jedná o velmi kvalitní film, který má i po padesáti letech ono správné kouzlo gotického hororu.