Chronos (1985)

Je to tu. Veľká príprava na jednu z mnohých filmových udalostí roka. Nie nehovorím o Bondovi ani Life of Pi alebo Cloud Atlase, aj keď predpokladám, že budem mať z nich rovnako silný filmový zážitok ako z nového filmu Rona Frickeho Samsara. Jeho prvotina Chronos - ktorá nesie podobnosti s Reggiovými hudobnými dokumentami, je oproti podobne ladeným filmom nevýrazná.. Chronos nie je ničím výnimočný na poli hudobného dokumentu - jediné pozitívum je, že je osobitejší. Reggio samozrejme posunul hudobný dokument na vysoký piedestál, ktorý Fricke porazil až Barakou. Každopádne ako jednohubka s príjemnou hudbou a s typickými paralelami medzi modernou spoločnosťou a kultúrou prezentovanou tu v podobe sôch a stavieb po ktorých pomaly plynie tieň času, je tento filmík dostačujúci.

Možno že tomuto filmu uškodilo rovnako ako aj Barake, že filmy s podobnou tématikou som videl vlastne hneď po seba, čiže celkový efekt sa nedostavil v požadovanej norme, či skôr na vyše 90 % hodnotenie sa mi zdal byť dosť slabý vzhľadom k tomu, že som v ňom nevidel žiaden hlbší význam. Na začiatku sa film tvári veľmi mystickým dojmom, ponúka zaujímavé obrazy Stonehengu a egypských pyramíd za sprievodu dobre sa hodiacej hudby, postupne sa však aby si berie na starosť aj ďaľšie prostredia, stáva sa z neho skôr priemer, skrývajúci sa za peknými obrázkami a hudbou, pričom najviac sa sústreďuje (ako to aj vyplýva z jeho názvu) na svetlo a pohyb telies (oblaky, Slnko), plynutie času a tiež aj na život vo veľkomestách (pravdepodobne najlepšia časť filmu). S toho potom paradoxne vyplýva, že aj napriek 40 minútam má film som rozvláčne tempo a nemá čím výraznejšie zaujať a viac ho treba brať ako úctu k režisérovmu prvému filmu.

Sugestivní, ohromující kontrasty záběrů přírody a staveb starých civilizaci v kontrastu se záběry na současná velkoměsta a pohyb lidí v nich i záběry na plochy měst ve dne i v noci na Zemi.

Plynoucí obraz, čas i doprovodná hudba - stylu Deep Space Ambient

Na to že má iba 40 minút som mal velký problém to dopozerať. Myslím že dosť tomu uškodila hudba. Byť tu Dead can dance alebo Philip Glass tak ako je v Koyaanisqatsi a Baraka, myslím že by bol výsledný dojem uplne iný.