Chaplin ve filmovém ateliéru (1916)

Za plátnemje rozjásanou a dupající satirou energií nabitého cirkusového klauna. Charlie Chaplin postupně nasbíral odvahu, aby vyjevil s klaunskou fanfárou odlehčené otisky reality doby a zasvěcenou znalost místa činu. Cirkusová artistika se střídá se zběsilostí, hašteřením a škodolibostí. Společnost Keystone dostává řádně do těla a nemůže hnout ani brvou, Charlie na sebe bere úbor flagelanta a cirkusový klaun září štěstím. Vedle Charlieho v roli šikanovaného a zároveň lehce potměšilého pomocného kulisáka Davida zaujme také jeho líný nadřízený a sadistický hlavní kulisák Goliáš (Eric Campbell), novicka na pozici pomocného kulisáku v utajení (Edna Purviance), obtloustlý režisér historického filmu (Henry Bergman), režisér první filmové zkušenosti Davida s Goliášem (Lloyd Bacon), k Charliemu náročný asistent režie (Frank J. Coleman), či z Charlieho velmi nešťastný kameraman (James T. Kelley).Za plátnemanebChaplin ve filmovém ateliérumá intenzivní frekvenci pocitů satiry, cirkusový klaun nemůže zapomenout na svůj původ a ve zběsilosti kreslí své nitro na filmový pás. Zajímavá syntéza klauna a satiry.

Až tretí krátky film Charlieho Chaplina po sebe, sa zaslúžene dočkal maximálneho ohodnotenia, lebo sa to aj inak nedá, keď behá, ako splašený pes po filmových štúdiách, v ktorých sa horúčkovito nakrúca o stošesť...
Charlie sa snaží zamestnať, uchytiť sa, ako rekvizitár vo filme, poprípade si zahrať jednu z ponúkaných úloh, a taktiež nebude núdze o štrajkujúcich pracovníkov, ktorí sa chcú s dynamitom v ruke vypomstiť, “bohužiaľ” , to by tam nesmel byť tento večne ponevierajúci sa chlapík, ktorý je vždy „v správny čas na správnom mieste” . Vlastne je to taký MINI film o filme, a to je na tom to NAJ.

Ako si Chaplin rozhneval pomocníka u kulís alebo ako viedol koláčovú vojnu v čase skutočnej vojny alebo ako sa paradoxne na svoju budúcnosť nezapojil do štrajku, lepšie povedané nepodporil ho alebo robil problémy pri fotografovaní, ktoré v tej dobe nejaký čas trvalo a on paradoxne nám priniesol z tej doby jedny z najhodnotnejších diel. Pokazil mi dojem záver s výbuchom, ale trocha aj to škrtenie predtým padacími dverami.

Táto zaujímavá groteska ma trochu minula, za čo môže zrejme fakt, že mám radšej nemé gagy predvádzané vo vačšej dynamike a pohybe (inými slovami v exteriéri), ako sme toho svedkami u Bustera Keatona. Chaplina mám radšej ako kritika modernej doby, romantika vo svetlách veľkomesta a hľadača zlata. 15 minút plných gagov niekedy originálnych, inokedy predvídateľných a častokrát sa opakujúcich. Ale svojim spôsobom je to samozrejme stále geniálne.

Je to rozhodně zajímavá groteska, protože vidíme plno akčních částí, hlavně ty s propadající se podlahou, kterou filmaři využili do mrtě. Tvůrci se nevyhýbají ani klasickým groteskovým humorům.