Chaplin vystěhovalcem (1917)

[4,5*]"The arrival in the Land of Liberty."Krátka groteska z tretieho obdobia Charlieho Chaplina (spoločnosť Mutual), ktoré pre mňa predstavuje srdcovú záležitosť (kvalitou je už úplne niekde inde, než jeho prvé dve obdobia). Je charakteristická svojím silným sociálnym ladením, čo predznamenáva Chaplinovu nasledujúcu, celovečernú tvorbu. Charlie prichádza na lodi ako chudobný prisťahovalec do "Krajiny Slobody" za svojím americkým snom, čím Chaplin-tvorca poukazuje na svoju vlastnú životnú skúsenosť. V úvode je skvele zužitkovaný potenciál, ktorý ponúkala rozhojdaná zaoceánska loď (žeby sa tu mierne inšpiroval Buster Keaton pre jeho groteskuThe Boat (1921)?), inak je ale časť na lodi hlavne predohrou pre skvelú scénu v reštaurácii, už vo vysnívanej Amerike. V nej perzonál reštaurácie názorne predvedie, ako sa v Amerike zvyknú vysporiadať s neplatičmi, hoci aj pár-centovými (opäť výborný Eric Campbell ako arogantný čašník-vyhadzovač). Po doterajšom bezútešnom vývoji (napriek tomu stále veľmi vtipnom) Charliemu nakoniec predsa len svitne nádej na splnenie si jeho amerického sna, keď prichádza nečakaná príležitosť uplatniť sa v umeleckej branži (ďalšia paralela s Chaplinovým vlastným životom). Optimistické vyznenie v závere je potvrdené aj romantickou línou, s roztomilou Ednou Purviance "dobrovoľne" vstupujúcou do zväzku manželského. Videná zreštaurovaná verzia z roku 2012 s výbornou aranžovanou orchestrálnou hudbou Timothyho Brocka (používajúcej známe motívy, napríklad z ruskej vojnovej piesne "Temná noc")."What's the trouble, waiter?" "He was ten cents short."

Vysnená Amerika je ešte ďaleko. Loď, prepravujúca snívajúcich o lepšom živote za oceánom je preplnená. Plno pasažierov grcia vďaka hojdaniu lode, ostatní chradnú a zúfajú. Len Charlie loví ryby, hrá hazardné hry a brilantne balansuje hojdajúcou palubou. Popri tom pomôže úbohej okradnutej chorej vdove a jej dcére. Po uzretí Sochy slobody nasleduje ponižujúci, kastujúci rituál prijímania do USA. No ani prijatí nemajú na ružiach ustlané. Bez dolára vo vrecku sa plahočia ulicami, dúfajúc v teplý žvanec jedla či pitia. Nakoniec, vďaka náhode sa zadarí aj Charliemu. Groteska s výrazne sociálno-kritickým podtextom. Ten zapríčinil, že humor ustúpil do úzadia.

Charlie a Edna imigrujú na lodi. Čkanie je nákazlivá choroba, dajte si pozor! Zábavné sú aj scény kývania sa lode pri jedla či hra v kocky. Charlie so zbraňou je vtipný, nezabúda na úctivé pozdravy. Eric Campbell ako hrozivý čašník opäť vytvára napätie. Humorné gagy opäť vyšli na výbornú a fanúšikovia nebudú sklamaní.

Prvá časť, na lodi, obsahuje nápadité triky s kamerou, dnes by sme povedali primitívne, ale nápad umiestniť kameru na kyvadlový kĺb alebo postaviť celú hojdaciu miestnosť musel byť pred sto rokmi prelomový. Druhá časť, v reštaurácii, je založená na príbehu a čo už poteší viac, ako keď malý vzrastom prejde cez rozum veľkému. Nezaobíde sa to bez kopancov a bitky, ale všetko v rozumne miere.

Sám je prisťahovalcom, čiže je viac než pravdepodobné , že možno takéto “uvítanie” , kdesi v New Yorku, zažil na vlastnej koži... Na mysli mám, keď príde do reštaurácie, a je úplne švorc, takmer bez groša, objednáva si jedlá, taktiež i dievčine, ktorú stretol už na lodi, pričom akurát pozoruje, čo urobí reštauračný personál so zákazníkom, ktorému chýba 10 centov na zaplatenie účtu, a tak sa všemožne vykrúca, aby nedošlo k udalosti, ktorú videl na vlastné oči, a ja opäť hltám každé jedno filmové políčko obrazu, a i do cca. dvadsiatich minút namieša všetko podstatné, je to obdivuhodný perfekcionista.