Boxer a smrť (1962)

Boxer a smrťrežiséraPetra Solanaz roku 1962, vychádzajúci z predlohy poľského spisovateľaJózefa Hena, je pozoruhodným príbehom o ľudskej vytrvalosti a odhodlaní prežiť, ktorému ale mimoriadne škodí jeho forma. V princípe, respektíve z technického hľadiska je síce dielo, odohrávajúce sa v koncentračnom tábore, natočené dobre, ale dopláca na scenáristické spracovanie. Zachytenie postavy väzňa Jána Komínka a jeho osobnostný vývoj - aj vďaka výraznému výkonuŠtefana Kvietika- je v poriadku, ba snáď dokonca tým najlepším, na čo možno v Solanovom filme natrafiť, ale inak ide o scenáristický kiks. Ani nie tak pre príbehovú koncepciu, ako pre skutočnosť, že väčšinu snímky sa v nej hovorí po nemecky bez toho, aby tvorcovia dianie doplnili titulkami. To mimoriadne znižuje divácky komfort a tým pádom aj zážitok z celého diela, ktorý by, nebyť tejto "drobnosti", mohol byť na úplne inej úrovni. Alebo aj nemusel. Hoci príbehu nemožno uprieť jeho pomerne unikátnu myšlienku, navyše posilnenú tým, že vychádza zo skutočných udalostí, jeho realizácia je kvalitatívne nanajvýš priemerná, a to aj keď je reč o "silnejších" scénach.Boxer a smrťje filmovým zlyhaním, ktorému sa dalo predísť. Stačilo by, keby tvorcovia k nemčine, ktorá sa vyskytuje vo väčšine scén, doplnili titulky. Takto totiž Solanovu snímku „ťahajú“ iba herecké výkony Štefana Kvietika aJózefa Kondrata. A to, bohužiaľ, nestačí.

Ostal som zas milo ohúrený a prekvapený, že sme dokázali kedysi takto suveréjne a kvalitne tvoriť. Tvorili sme diela svetovej kinematografie a dosť zásadné, výpovedné. Potom sa nečudujme že podľa nás urobili aj remakeVíťazstvo ducha. Dnes sa tejto kvalite nepribližujeme ani z ďaleka, či už aj po technickej ale hlavne hereckej stránke. Dokonca aj to minimum doprovodnej hudby tu na daných miestach pôsobí veľmi silne, povznášajúco, dotvára ponurú atmosféru. Výborne vygradovaná dráma o boxeroch v tábore smrti, kde neviete ako sa to celé môže zvrtnúť. Vizuálne silné zábery, ikonické - mrazivé, hlavne na komíny spalovní a na to zdevastované osadenstvo tábora. Dobré je aj že každý tu hovorí svojou rečou (nemci, poliaci, slováci), tým je to aj viac autentickejšie./100%/

Možná jsem si to vyložil špatně, ale pro mě to byl film o chlapský pospolitosti a věrnosti mužskému kolektivu a své pověsti, do čehož probíhá hledání ztracené naděje (z modernějších filmů hodně pocitově podobné, přesto příběhově úplně jinétomuhle) . Když to budete někomu popisovat, tak to nevyzní, tyhle emoce se prostě musí zažít u sledování. Film jinak téměř perfektní a nechybělo málo k plné palbě, která beztak brzy dorazí. AŠtefan Kvietikse svým tělem během filmu provedl neuvěřitelný věci.

Ja nepôjdem s davom. Prišlo mi to také všedné a na to, aká tu bola pointa a prostredie, tak atmosféra iba priemerná. Nevyvolalo to vo mne pocity, aké by si to zaslúžilo. Ale Kvietik hral super, fakt v tej najlepšej forme. Záver mi tiež nezapasoval, príbeh by si zaslúžil nejako uzavrieť. Veď o to koniec koncov u filmov s podobným námetom ide. Pripomenulo mi to Agniešku a jej filmy z 2. sv. vojny - nuda a slabý pocitový záber. Priemer.60/100

„Willi, vykŕmiš ho! Za tri dni musí pribrat' štyri kilá.“ „Štyri? Dá sa to?“ „Dá. Ako pokus by to bolo zaujímavé. O tri dni to skúsime znova. Potom uvidíme, na čo sa hodí.“Myslím, že tento film sa vyrovná filmom zo sveta, ktoré sa odohrávajú v koncentračnom tábore. Štefan Kvietik, Manfred Krug a Edwin Marian v podstate tvoria štandardné spektrum postáv lágru – väzni, trýznitelia a posluhovači. Pred časom som si pozrela poľský film „Mistrz“, už vtedy som si povedala, že sa musím vrátiť k našej, starej československej verzii. Neurobila som chybu – obidva filmy ma zaujali svojim posolstvom, lebo príbeh nie je len o boxerovi, ale hlavne o dobe a ideológii, podľa ktorej bolo v poriadku vyhladzovať a vyhladovať celé národy.