Černý Orfeus (1959)

„ORFEU E MEU MESTRE.”[=ORFEUS JE MÔJ MAJSTER.]•Ozaj, poznáte ten klasický, resp. starogrécky mýtus o láske [a smrti] medziOrfeusomaEurydikou, ktorý trebárs už predtým zrejme i oveľa vernejšie spracoval Jean Cocteau v jeho klasicky poňatom diele menomOrpheusz roku 1950? → Teda toto nasledovné spracovanie od francúzskeho režiséra v podaníM. Camusa- v podstate zachádzalo s danou látkou, podstatne voľnejšie, kedy si z nej najskôr akosi len vypožičalo ústredné mená protagonistov, ale dianie namiesto "podsvetia", tentoraz zasadilo do priam karnevalovo nasiaknutej atmosféry v rámci Brazílie - za vskutku pomerne dosť častého sprievodu hudby & tanca, pričom aj napriek určitej voľnosti, vnímam výslednú podobuČierneho Orfeusa- rovnako interesantne, ako aj ostatné prípady, kde ma doslova očarilo nastupujúce podnebie, plné nepredvídateľných udalostí a vzťahov,aj keď ich povedzme už i veľmi dobre poznáme, stále sa bolo na koho a na čo pozerať; skrátka, do úvahy spadala naprostá brazílska temperamentnosť, a k tomu aj autentická stránka príslušnej veci, aké si azda  vôbec ani nedokážete predstaviť, tak boli dynamickým spôsobom štruktúrované → proste som mal taký radostný pocit v takom ponímaní, akoby by tento režisér sledoval nasledujúce dejstvo iba prostredníctvom „skrytej kamery”, keďže prostredie Ria de Janeira a [ne]profesionálni aktéri, tomu postupne dodávali neuveriteľný šmrnc pôsobnosti, aký som ešte asi ani nevidel - neuveriteľná dynamika diela z pohľadu, ako celku - to jednoducho ne[u]vidíte úplne každý deň!•Predovšetkým sa jednáo ojedinelý pohľad na vec, zasadený do exotického prostredia, vrátane energického tancovania samby, čo je rozhodne vítanou vstupenkou pre podobne naladeného diváka, ktorý ani nemusí byť fanúšikom hore pomenovaných vlastností, aj tak bude naostatok nadmieru spokojným - hovorím sám za seba - no popritom myslím aj na ostatných.

[3,5*]"Isitarealdiamond?""Practically."Podmanivé dielo plné životnej energie, veľmi nákazlivé svojou náladou. Atmosféra farbistého Ria de Janeiro je uhrančivá, mesto pulzuje rytmom afro-brazílskej samby, po celý čas sa tancuje a spieva (a to aj vtedy, keď sa práve nekoná slávny karneval). Mytologický príbeh Orfea a Erydiky má síce tragické vyznenie, ale v tejto jeho brazílskej variácii prevládajú skôr optimistické tóny, film sa väčšinu času javí ako komédia (vďaka svojej veselosti a milému humoru). Prejav obsadených nehercov je dosť neohrabaný, ale tu mi to výnimočne vôbec nevadí a dokonca to ich civilné hranie pôsobí veľmi milo. Hereckí predstavitelia sú inak veľmi sympatickí, hlavne tie pôvabné predstaviteľky (krásna čokoládka Eurydika (Marpessa Dawn), latino kráska Mira (Lourdes de Oliveira) a ďalšie). Zaradené v zozname1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete."Where'shercostume?" "Thisisallwehave.Abodylikethisdoesn'tneedacostume."

Priznám sa, že karneval v Riu nepatrí k udalostiam, na ktorých by som sa chcel dobrovoľne v živote zúčastniť, ale navštíviť Rio by som samozrejme chcel. Len jednoducho v inú ročnú dobu. Filmu samému o sebe nemám príliš čo vyčítať, ide tak skôr o subjektívne hodnotenie človeka, ktorého latinskoamerický folklór príliš neberie a tak som sa viac sústredil na tragický príbeh lásky a krásne exteriéry mesta, tie interiéry až zas tak úchvatné neboli. Pokiaľ patríte k ľuďom veriacim v lásku na prvý pohľad (prečo nie), tak Čierneho Orfea si zamilujete taktiež na prvé pozretie. 70%.

Samba, karneval, kulisy Rio de Janeira, favela. Klasické antické drama o lásce Orfea a Eurydiky v prostředí moderního velkoměsta je pestrou směsicí barevných kostýmů škol samby, vlnících se těl a dramatických scén, kdy nádherná Eurydika bojuje o svůj život. Silný příběh o nesmrtelné lásce zřejmě může fungovat v jakýchkoli kulisách, v jakékoli době. Na Camusově snímku se mi velmi líbí balanc mezi rozjařenou, veselou komedií na začátku a dramatickou druhou polovinou snímku, která má v některých momentech až spirituální nádech.

Ak máte radi načančané šatičky, horúce hnedé telá rozplývajúce sa pri zvukoch latino hudby a staré diela v modernejšom háve, ORFEO NEGRO je pre vás. Ako kinematografický zážitok to pre mňa ale nemá veľký dopad. Takáto príliš ukričaná a prchká spoločnosť vo mne prebúdza skôr odpor, ako sympatie. Všetko, je ale vec vkusu.