Carla (2021)

Dobre sa mi pozeralo na tento film o talentovanej a silnej žene primabaleríne Carle Fracciovej. Všetko čo v živote dosiahla, bolo výsledkom jej úsilia, talentu a jasnej predstavy o tom, čo od budúcnosti očakáva. Vo filme boli použité autentické dobové zábery z jej vystúpení po celom svete. Celým filmom sa vinul motív vážky, ktoré od detstva obdivovala. Tento krásny hmyz ju inšpiroval k tomu, aby sa na javisku vznášala tak ľahko, ako vážka nad vodou. Svoje spravil aj adekvátny hudobný doprovod.

Pekný film, ktorý sa však bude páčiť najmä milovníkom baletu. Carla Fracci si vydobyla úspech a slávu vlastným úsilím - bez toho, aby ju musel ktosi niekde pretláčať. O to krajší je jej životný príbeh, ktorý mal najmä spočiatku náročnejšie fázy. Keď už sa dostala do vyšších kruhov, tak rešpekt v umeleckých kruhoch už prišiel prakticky ruka v ruke. Film sa mi celkom pozdával, aj keď prvá polovica bola výrazne lepšia a pútavejšia. Potom už išlo všetko akosi priamočiaro... Ale určite stojí za pozretie! Lepšie 3*

Príjemný životopisný film vzdávajúci hold primabaleríne Carle Fracci nie len ako umelkyni, ale aj ako človeku. Produkcia je výborná a vďaka výbornej kamere a strihu sa vie pohrať s detailom aj celkom a skĺbiť ich do sugestívneho celku. Kostru príbehu tvorí príprava na vystúpenie Luskáčika, na ktorý je nabalená bohatá vrstva spomienok, poprepletaná leitmotívom vážky. Príbeh je rozprávaný bez veľkých drám a aj vážne okamihy sú podané ľahko až nudne. Takže keď dôjde na tých pár skutočne dramatických okamihov tak vyznievajú v celku nepatrične až umelo. Atmosféra je dobrá a dobre podporuje ako romantické tak aj vážne okamihy, ale experiment so zvukom krídel vážky uprostred vystúpenia, sa mi zdal skôr kontraproduktívny. Zato herci zvládli svoje role veľmi dobre, hoci okrem predstaviteľky hlavnej postavy scenár nevyžadoval, žiadne zvláštne majstrovstvo. 65%

Ako len neznášam balet a pritom tento film tak veľmi zaujal. Nemá hluché miesto a prináša hneď niekoľko posolstiev. Jednak, že aj chudák sa môže tvrdou prácou presadiť a nemusí to byť len sídliskový stokár typu Indián Rytmus. Na druhej strane film prináša krásnu správu o tom, že byť matkou je privilégium a že dokonca aj vzťah sa oplatí udržať aj pri risku zo zmarenej kariéry. Proste hodnotový rebríček úplne inde než majú dnešné ženy, ktorým sa materstvo podsúva ako tragédia.

Je zvláštne keď niekto prirovná tanec k dýchaniu. No človek dokáže pochopiť aj iné potreby života okrem tých základných a to práve robí človeka viac človekom. Mám rád keď mi film dokáže tieto pocity takto nenásilne posunúť. Že dokáže nechať priestor aby som sa zamyslel sám. Je mi jasné, že život nie sú len pozitívne pocity, radosť a dojatie. Tomuto filmu ale odpúšťam vynechanie tej tienistej stránky normálneho života. Možno je to výberom herečky hlavnej postavy, možno hudbou (vytasil som pri pozeraní Shazam aby som zistil čo je to za pieseň), možno skvelým slovenským dabingom (s čím asi sehe nebude súhlasiť). Skrátka vo mne po zhliadnutí zostalo to niečo, kvôli čomu vlastne pozerám filmy a kvôli čomu film robí človeka viac človekom.