Ahobsal insaeng (2004)

I když dětskou lásku nebereme příliš vážně, je dost možná tou nejčistší a nejvážnější. Při pohledu na tu jejich bezprostřednost a nevinnost se mi rvaly do očí slzy. Nádherně vyjádřené dětské starosti, láska k rodičům, první láska a přátelství. Smekám před scénáristou, režisérem i hereckým obsazením, protože to bylo naprosto uvěřitelné. 4,5*

miestami preberali 9 rocne deti na moj vkus prilis dospelacke temy a na druhej strane sa dievcata rozplakali pre malickost (podobne to vidi aj sniper18). niekde som tam citil hranost a kulisy... nastastie bol aspon hlavny hrdina rozumny a nerobil blbosti :p postava Jang Woo-rim bola skvela, z tej herecky bude o par rokov snad riadna hviezda. Vidiet ze to nie je jej prvy film. pacila sa mi scena s Dream/Bream :)

Silně korejský (většinou v dobrém slova smyslu) film ze základky. Být to (japonské) anime, napsal bych, že jde o skvělý příklad slice of life, který velmi můžu. U hraného filmu to tolik nepřekvapí, nicméně vůbec to zmiňuji proto, že vyprávěcí postupy se mi zdály být anime velice inspirované. Dojem z výborně sehraného příběhu o přátelství, hodnotách a spoustě dalších věcí mi kalila pouze ta nerealistická moudrost a 100% logická konzistence některých dětí.

Je to celkom dobrá dráma. Má pomerne dobrý príbeh o deväťročnom chlapcovi, ktorý v menšom mestečku navštevuje tretiu triedu základnej školy, má tu priateľov a kvôli fyzickým schopnostiam aj rešpekt, ale v skutočnosti je to predsa len zložitejší človek, ktorý kvôli rôznym problémom musel dospieť skôr, než chcel a navyše celú pokojnú atmosféru naruší príchod namysleného mestského dievčaťa, ktoré sa chlapcovi okamžite zapáči. So spracovaním som dosť spokojný, na prvý pohľad sa to síce možno tvári, ako romantický film, len z detského pohľadu, ale ním ani až tak moc nie je a nakoniec je to len dobre. Ale určite nie preto, že by práve toto bolo nezvládnuté, ale celkový dej tu tvorí množstvo viac alebo menej výrazných menších línií a viaceré z nich mi prišli zaujímavejšie. Takže v tomto filme ani nejde o nejakú výraznejšiu gradáciu, ale hlavne zobrazuje pomerne realistický život detí, ktoré sú plnohodnotnými postavami, takže mentálne ani moc nezaostávajú za staršími. Dobre zvládnutá je celá tá realistická dedinská atmosféra, páči sa mi fungovanie v školskom prostredí, zaujímavé vzťahy medzi jednotlivými postavami, obzvlášť nepriateľstvo medzi dedinským a mestským dievčaťom, chlapcove problémy, prakticky na všetko sa pozerá viac než dobre. Len tá línia s milostnými listami mohla dostať viac priestoru, kvôli tomu mi prišla trochu nadbytočná. Herecké obsadenie je bez problémov, dobre zvládnuté, či už charakterovo, ale aj herecky sú detské a aj dospelé postavy, ale najviac si ma získali práve obe dievčatá. Réžia a technická stránka sú slušným štandardom, len mohli trochu obmedziť tie uplakané scény, aj tak podľa mňa moc nefungovali a občas to aj niektoré postavy degradovalo. When i turned nine je taký menší príjemný film o deťoch bez nejakého výraznejšieho záporu, takže sa určite oplatí pozrieť.75%

Krásne úprimný film s hlbokými myšlienkami ("Veľký človek musí mať veľké srdce."), v ktorom sa zasa ukazuje majstrovstvo Kórejcov v práci s emóciami bez konskej dávky nasilu vnúteného sentimentu. Kórejská kinematografia mi prirástla k srdcu už pri Nae meori sogui jiugae (dodnes ďakujem človeku, ktorý mi ten film odporučil) a len tak ľahko sa z toho srdca nedostane :)