18×2 Beyond Youthful Days (2024)

"Cieľ cesty?“ "Cieľ? Žiaden nie je. Cestovanie je zábava, pretože nikdy nevieš, čo sa stane.“Romantický príbeh rozprávaný retrospektívnym spôsobom (z pohľadu 18x2-ročného hlavného hrdinu), ktorý je takým príjemným pohladením duše. 18-ročný mladík Jimmy (Greg Hsu) z taiwanského mesta Tainan sa hlási na univerzitu a leto trávi pomerne otravnou brigádou v karaoke bare. Keď už sa zdá, že tú jednotvárnosť do konca leta nič nenaruší, objaví sa japonská dievčina Ami (Kaja Kijohara), zlaté slniečko, ktoré na svojej "púti okolo sveta" rozžiari každého, koho stretne a roztápa všetky ľady. Čas trávený v spoločnosti Ami a Jimmyho (a tiež v spoločnosti o 18 rokov staršieho Jimmyho na jeho japonskom výlete po stopách Ami v druhej časovej rovine) mi ubiehal veľmi príjemne a ja som len tajne dúfal, aby to nedospelo k tej pointe, ktorá mi napadla už niekde na začiatku. Dej však čoraz neomylnejšie k tomu neželanému (a dosť predvídateľnému) vyústeniu smeruje a tak si len povzdychnem nad tým, ako sa tvorcovia trochu vypočítavo držia osvedčených, vyšliapaných cestičiek, aby u diváka vydolovali čo najviac emócií. Na mňa to ale má opačný efekt - čím viac sa tam na emócie tlačí, tým je môj vzťah k hrdinom chladnejší. A keď sa k tomu ešte pridružia aj ďalšie neduhy, akým je to polopatistické vysvetľovanie každej maličkosti (aby aj tí menej vnímaví diváci pochopili), hlavne prostredníctvom neustáleho opakovania tých istých myšlienok a tých istých scén, len z trochu inej perspektívy, robím retrospektívu retrospektívy a môj celkový postoj k snímke mierne prehodnocujem."A od budúceho týždňa opäť cestujem.“ "Kam?“ "Na druhý koniec sveta.“(26.10.2025)

V zásade príjemná jednohubka, ktorej najväčšou chybou je, že neudrží dve dejové línie pokope. Pretínanie minulosti a prítomnosti je odlišné atmosférou a aj výpovednou hodnotou. Na jednu stranu dospievanie na Taiwane je plné príjemných postavičiek, ľahkého humoru a romantickej linky, ktorá funguje. Plus tu vzdávame poctu Iwaiovi a jeho filmu Love Letter. Na druhú stranu máme putovanie po Japonsku a hľadanie nejakého closure o 18 rokov neskôr. Tu stretávame ďalšie postavičky, ale tie sú zbytočné a dej neposúvajú ďalej ani ho neprehlbujú, hoci sa o to akože snažia. Finále pekné a oceňujem, že sa nesnažilo emočne vydierať, ale dramatický oblúk naplno ukazuje, že dejová línia v prítomnosti bola úplne zbytočná. Hlavná herečka ale roztomilá a bolo tam veľa úprimných momentov. Ale obávam sa, že do týždňa si už nebudem pamätať o čom to bolo. Takýchto filmov je fakt veľa.(06.02.2025)

Neb když není podstatné jakou řečí mluvíte, ale co si všechno řeknete, než třeba bude pozdě. Neb když samotná cesta je cíl, protože je důležitější to, koho cestou potkáte. Jo, tématicky nic nového pod sluncem, ale tady prostě funguje ten rozdíl pohledů. Jak jsme ovliněný těmi, kdo pouze prochází a jak potom jsme sami pouze procházející, kteří ovlivňují ostatní. Tak trochu jsem očekávala, o co půjde, ale nevadilo mi, že to nakonec bylo přesně tak, protože ta atmosféra...je to prostě tam a fakt všechno stojí za to. Takže si připravte papírový kapesníčky, budete je potřebovat. A pokud ne, jste zrůdy. Zrůdy, se kterýma nechci mít nic společného. Jasný, možná tohle píšu ve fázi, kdy mi ještě neoschnul obličej, ale i tak...jediný slovo bych nevzala zpátky... (Od 2.8.2024 Netflix.)(02.08.2024)