Vesnice (2023)

53% ????????? Vám to musí dobre jebať, fakt nemám slov. Kdejaké sto krát znásilnené výplachy o kokotkoch v elasťákoch zachraňujúcich celý demokratický svet a mačičky na strome, či jalové komédie o problémoch a intímnych útrapách krásnych bohatých horných desaťtisíc majú červené čísla a takýto výnimočný kúsok sa motá vo vodách priemeru? To len svedčí o úbohom vkuse a duševnom bezdomovectve mainstreamových más západu. Chápem, že nie každý musí byť fanúšik ťažko depresívnych filmov, ale aby nejaký emočne prázdny mentál hodnotil film so špičkovou technickou stránkou a sakra dobrým scenárom odpadom alebo jednou hviezdou, to už je ťažký priebeh debility a mentálnej akrobacie. A neobstojí ani povestné, všetci vyzerajú rovnako a prehrávajú, pretože toto je herecký koncert veľmi podobný západnej či severskej produkcii. Samozrejme emócie sa tu stále prejavujú Japonským štýlom, ale žiadne závany lacnej Tureckej telenovely či Československej tvorby tu ozaj nehrozia. Technická stránka a herecké výkony sú tu bezchybné a za tým si stojím. Podanie filmu je veľmi civilné, citlivé a hlavne osobité a to až tak, že mi stačili prvé štyri minúty, ktoré sú mimochodom kurva silné na to, aby mi bolo jasné, že toto musel natočiť niekto, koho tvorbu som už niekedy videl. A samozrejme som sa nemýlil, keďže režisérom je Mičihito Fudžii, ktorého film Yakuza and the Family je moja veľká srdcovka a radím ho medzi najlepšie filmy, aké som doteraz videl. Podobne ako Yakuza and the Family aj tento film podáva príbeh veľmi civilným spôsobom, bez zbytočného pátosu a lacného tlačenia na pílu. Všetko pôsobí prirodzene, reálne, civilne, hmatateľne, človek má dojem, že je jednou z postáv, súčasťou príbehu a jeho komunity a to čo sa deje sa ho priamo dotýka a o to viac intenzívnejšie to prežíva. Toto nie je žiaden feel good movie, toto nie je temný tunel na konci ktorého je svetlo. Toto je krištalicky čistá esencie depresie, smútku a bolesti tak silnej až trhá celé vnútro, nielen srdce. Toto je film o dobrých ľuďoch, ktorým sa dejú zlé veci a žiaden dobrý koniec ich tu nečaká. Toto je film o živote mnohých z nás a ich tichom no o to viac bolestivejšom a urputnejšom boji o aspoň malý kúsok šťastia a miesta na tomto skurvenom svete. O tom, že nie každý je dostatočne silný tento boj zvládnuť. Toto je film o tom, že happyend je výsadou Hollywoodu, nie šedej reality mnohých z nás. Láska a šťastie je výsadou vyvolených, nie automatickou súčasťou všetkých. Niektorí lásku a pocit šťastia nezažijú vôbec, to sú ti šťastnejší. Niektorí ich zažijú len na krátky okamih, aby vzápätí o všetko prišli, to sú ti menej šťastní. A o nich je tento filmový klenot. Obrovský filmový zážitok za ktorý skladám moju hlbokú poklonu.(07.10.2025)

Jako malou mě to děsilo. Všichni mají stejný obličej a jdou stejným směrem. Bez zaváhání. Je to nepřirozené. Jako něco z jiného světa. ***** Chcete se cítit ještě blběji, než se již cítíte, pokud máte už tak dost špatný den? Pusťte si Vesnici. Protože tady se dějí věci, které jsou vážně dost náročné. Teď nemyslím příběh samotný, jehož jediným pozitivním momentem je potitulka. Protože zrovna jemu jsem to kvůli všemu přála, aby to s tím posledním pohledem dopadlo v budoucnu dobře. Do té doby je všechno jedna velká deprese a životní paradox, kde jsou lidi nucený dělat věci jenom proto, že nemají na výběr. Prostě si před ostatními nasadí masku a doufají, že alespoň na chvíli to bude všechno v pohodě. Jo, na chvíli to bude v pohodě, ale jisto jistě se to časem opět podělá, ale ta doba mezitím za to stojí, je to takový malý zázrak. Ať už by se místo místní skládky použilo jiné téma, asi by to fungovalo taky, ale tohle byla díky tomu dost fajn metafora. ***** Takže jo, moc fajn film, který je stejnou mírou plný deprese jako naděje. A stejně se tam setkávají ty dobré momenty se špatnými momenty, ale je v tom ten háček, že každý má stejně ten pocit, že to dopadne blbě. A jako jo, dopadne, míří to tam nevyhnutelně. Je tedy pouze diváckou otázkou, jak moc blbě. Přesto se tenhle film moc povedl.(05.08.2024)