Zpěváci (2025)

Speváci dokázali vtesnať do 17 minút dávku silných emócií, autentickosti a dynamiky. Je to príbeh a nie je to príbeh. Ťažko opísať slovami, ľahko sa vcítiť. Kto vlastne sú títo chlapi v moteli s blikajúcimi svetlami, pôsobiacom ako „pajzel“ na konci vesmíru? Vyzerajú ako stratené existencie, chudáci, čo nad pohárikom už ani nehľadajú zmysel života, možno vojnoví veteráni. Potom začnú spievať... Zaspievať pred týmto divným publikom chce dávku odvahy. Film ma opäť utvrdil v myšlienke, že hudba je jediný druh umenia, ktoré dokáže človeku spôsobiť zimomriavky.

Parádní atmosféra amerického baru, jak si ji představuju ze všech ostatních amerických filmů, protože jsem v žádném opravdickém nebyl. Jde tam asi hodně o tu linku s fyzicky i psychicky zkriplenými veterány všech možných amerických válek a jejich zranitelností a utrpením, od kterého hudba pomáhá. Jinak ovšem autenticitu, kterou tomu kritici přiřkli moc nevidím. Jako vždy v baru pozdě večer není nikdo opilý a náhodní neznámí tajně zpívají (a hrajou na piáno) na úrovni profesionálů. Já v pár hospodách, kde se zpívalo, byl a takhle to fakt nevypadalo. Filmeček má podle mě teda působit právě opačně, snově. A to taky dělá a to parádně.

[2,5*]"I can outsing anybody in this f*cking place."Banda životných stroskotancov popíja a pofajčieva (aspoň tí z nich, ktorým ešte ostali nejaké doláre) v zasmradenom bare. Atmosféra hustne (ale len od cigaretového dymu), keď tu sa odrazu chľastanie zvrtne na spevácku súťaž (cenou pre víťaza bude to, že bude mať čo a za čo chľastať ďalej). Vynárajú sa tam talenty všakovakého druhu, niektorí príjemne prekvapia (klavírista, pieseň "The House of the Rising Sun"), iní majú, mierne povedané, až príliš "svojský" spevácky prednes (strašne naťahovaná pieseň "Unchained Melody"). Len trochu zamrzí, že sa nezapojil aj ten "mocný" chlapík, ktorý si pospevoval na záchode.

Nádherná chvíľka štamgastov v zapadnutom bare. Pútavé, originálne a krásne.

Skvelá pointa, tento kraťas je hutnejší ako celý Michael